História nemeckého hodinárstva – Majstra remesla a precíznosti

Tagy: Technológie a pojmy | Klasické

Robert Svatý | 11.6.2025 | 15 MIN

Nemecké hodinárstvo bolo vždy trochu prehliadaným a podceňovaným bratrancom slávneho švajčiarskeho hodinárstva. Pravdepodobne nikomu nenapadne povedať: "Je to také presné ako nemecké hodinky," hoci Nemecko je jednou zo skutočných veľmocí vo výrobe a vývoji časomerných zariadení. Aký je príbeh nemeckého hodinárstva a jeho historický prínos?

Verejnosť často vníma Japonsko ako inovatívnejšie ako Nemecko – či už ide o prvé quartzové hodinky Seiko, pružinový pohon Grand Seiko alebo legendárne G-Shocky.

22.8.2023 - Eliška Měrková
História quartzových hodiniek – Kríza alebo revolúcia?

Osobne však považujem nemecké hodinárstvo za mimoriadne zaujímavé a určite neprávom zanedbávané. Stačí sa pozrieť na spoločnosť Junghans, ktorá priniesla svetu prvé rádiom riadené hodinky poháňané slnečnou energiou. A nie je náhoda, že Junghans mal na začiatku 20. storočia najväčšiu továreň na výrobu hodiniek na svete.

Junghans Mega 1, prvé rádiom riadené hodinky. Zdroj: https://www.watchtime.com/

Nemecko navyše nevyniká len v sériovej výrobe – vďaka značke A. Lange & Söhne preniklo aj do sveta Haute Horlogerie, teda vysokej hodinárskej výroby, kde sú absolútnym štandardom ručne vyrábané vlastné strojčeky a precízne remeselné spracovanie.

Značka A. Lange & Söhne predstavuje luxusné vysoké hodinárstvo. Zdroj: https://www.lidovky.cz/

V tomto článku sa pozrieme na históriu, prínos a pozoruhodné modely tejto často prehliadanej hodinárskej veľmoci. Pohodlne sa usaďte – lekcia histórie sa začína.

Začiatky

Stredovek. Vek rytierov, Kingdom Come Deliverence, Williama Wallacea a viery, že z olova sa dá vytvoriť zlato. A práve v tomto období sa meranie času začína prelínať s meraním dní a nocí. Predstavte si napríklad českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV. ako jazdí na koni, pozrie na svojho panoša a spýta sa ho: "Koľko je hodín, milý Jano?"

Sluha by mal takmer kdekoľvek celkom solídny problém, keďže časomiery sa v tom čase do vrecka nezmestili (ak nerátame palicu alias slnečné hodiny), ale ak by náhodou jazdil v oblasti Čierneho lesa, konkrétne napríklad v Norimbergu, dokázal by mu odpovedať celkom presne, pretože jedny z prvých vežových hodín v stredovekom Nemecku boli napríklad na kostole Frauenkirche v Norimbergu – hodiny boli údajne nainštalované už v roku 1361 pri príležitosti krstu korunného princa Václava a podľa tamojšieho sprievodcu dokonca zobrazovali cisárov a kurfirstov.

Norimberské astronomické hodiny. Zdroj: https://thonyc.wordpress.com/

Žiaľ, pramene sa nezachovali, a tak nám nezostáva nič iné, ako veriť miestnej sprievodkyni a historičke pani Huckovej. Iné ukazovatele času by tento služobník mohol hľadať v Passau na radnici alebo možno v Augsburgu na zvonici Perlachturm (zvláštne, že nemecký Laco má model s názvom Augsburg, však?), ale mohol by hľadať aj v Lübecku alebo Hamburgu.

Zvonica Perlachturm v Augsburgu. Zdroj: https: //jhva.wordpress.com/

Veľmi komplikovane sa snažím poukázať na to, že to boli jedny z prvých mechanických hodín na svete a že Nemecko bolo v tomto smere veľkým priekopníkom. Aj tento orloj bol astronomický a podobne ako v pražskom Starom Meste aj tu nájdeme náboženské postavy, ktoré nás raz za hodinu prichádzajú pozdraviť z veže.

Pražský orloj, 1410. Zdroj: https://www.regiontourist.cz/

Ale boli to vôbec prvé mechanické hodiny na svete? Nie. Nie je presne známe, ktoré boli prvé, ale vie sa, že to bolo pravdepodobne niekde v severnom Taliansku alebo južnom Nemecku, niekedy medzi rokmi 1270 a 1300. Tieto hodiny však nemali ručičky ani ciferník. Mali len dve závažia, jedno na pohyb a druhé na zvuk.

Orloj z 15. storočia v kostole Panny Márie v Rostocku v Nemecku. Zdroj: https://depositphotos.com/

Vnímanie času, aj keď presnejšie, bolo trochu iné ako dnes a meškanie o minútu na stretnutie vtedy nebolo takým problémom. Vežové hodiny boli teda veľmi dôležitým ukazovateľom času, a to platilo v Nemecku približne do príchodu kukučkových hodín.

Kukučky

Presuňme sa do 17. storočia. Vtedy sa písali dejiny, napríklad tridsaťročná vojna, bitka na Bielej hore alebo tretia pražská defenestrácia. Prvá polovica storočia nebola práve priaznivá pre akýkoľvek pokrok – vrátane horológie. Druhá polovica však priniesla stabilitu a rozvoj – a pre nás chronoblasistov doslova zázrak.

Vtedy sa v Čiernom lese začali vyrábať prvé drevené hodiny s lanovým pohonom a kotvou – základ dnes už legendárnych kukučkových hodín. Vtedajší roľníci mali v zime veľa voľného času a začali vyrábať mechanické hodiny. Žiadne sterilné laboratóriá a biele plášte, ale poctivá práca na vidieku – ráno kŕmenie dobytka, večer vyrezávanie dreva.

Staré nemecké kukučkové hodiny. Zdroj: https://viatravelers.com/

Tieto hodiny sa potom predávali po celej Európe a výrazne prispeli k rozšíreniu nemeckej hodinárskej tradície. Kukučkové hodiny sa stali nielen praktickým nástrojom, ale aj symbolom ľudovej zručnosti a vynaliezavosti. A keď sa nad tým zamyslíte – koľko iných hodín má v sebe ukrytého dreveného vtáčika, ktorý vás každú hodinu pozdraví?

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=Ts_wNB_h8zo

18. a 19. storočie

Zatiaľ čo Francúzsko zažívalo Veľkú revolúciu, Anglicko sa topilo v pare a začal sa písať príbeh priemyselnej revolúcie, nemeckí hodinári si v tichosti brúsili zuby na technologický pokrok. V Čiernom lese sa stále vyrábali lacné a presné drevené hodiny, ktoré si mohli dovoliť bežní ľudia. To bol veľký rozdiel oproti drahým anglickým alebo francúzskym kúskom, ktoré viseli najmä u šľachty.

V 18. storočí sa nemeckí hodinári zameriavali na praktickosť, cenovú dostupnosť a efektívnu výrobu. Hodiny už neboli výsadou bohatých a začali prenikať do domácností. A nebolo to len vďaka miestnym výrobcom – nemecké hodiny sa vo veľkom vyvážali. V roku 1808 sa len zo Schwarzwaldu vyviezlo 582 000 kusov. A to je, ako by povedal klasik, pekelne veľa hodín.

Nemecké "Ramen Uhr" z 18. storočia s podpisom Johanna Friedrich Ricka. Zdroj: https://www.artlistings.com/

Drevené časti strojčekov, jednoduchý dizajn a dobrá cenová dostupnosť urobili z týchto výrobkov fenomén. Navyše to boli hodiny, ktoré skutočne fungovali. Takže zatiaľ čo Angličan John Harrison vymýšľal, ako nezomrieť na mori kvôli zlému meraniu času, nemecký remeselník v malej horskej dielni ladil lano a kladku.

Práve v tomto období sa začínajú objavovať základy nemeckej hodinárskej precíznosti. A že to nebolo len klišé, sa ukázalo čoskoro...

Ferdinand Adolph Lange – muž, ktorý priniesol svetovú kvalitu do saského údolia

Píše sa rok 1815, Napoleon práve dýcha na svoju sivú uniformu v bitke pri Waterloo a v Drážďanoch sa narodí chlapec, ktorý navždy zmení dejiny nemeckého hodinárstva. Ferdinand Adolph Lange. Pôvodne však vôbec nevyzeral ako priemyselný priekopník – v skutočnosti sa Lange najprv venoval štúdiu technického kreslenia. To mu však nestačilo. Chcel viac. Chcel pochopiť stroj ako celok, nielen jeho obrysy na papieri.

Ferdinand Adolph Lange. Zdroj: https://swisswatches-magazine.com/

A tak začal od nuly – vyučil sa za hodinára u slávneho Gutkaesa, dvorného mechanika saského kráľa. Gutkaes bol špičkový remeselník, ktorý sa preslávil napríklad konštrukciou päťminútových digitálnych hodín pre Semperovu operu v Drážďanoch. A nielen to, Gutkaes mal aj dobré oko na svojho učňa. Lange bol nielen zručný, ale aj posadnutý presnosťou.

Digitálne hodiny pre Semperovu operu v Drážďanoch . Zdroj: https://www.alange-soehne.com/

Gutkaes mu čoskoro poskytol viac než len nástroje – dal mu kontakty, prístup do laboratórií a hlavne dôveru. Spoločne pracovali na jedinečných projektoch vrátane sofistikovaných hodín pre kráľovský dvor. A práve tu sa Lange prvýkrát stretol so skutočnou precíznosťou, estetikou mechaniky a sofistikovanosťou techniky, ktorá mala slúžiť nielen funkcii, ale aj kráse.

Johann Christian Friedrich Gutkaes. Zdroj: https://swisswatches-magazine.com/

Potom však prišlo to, čo dnes nazývame "kľúčovým momentom v jeho kariére". Lange získal štipendium a odišiel do Paríža. Tam navštívil slávnu spoločnosť Breguet – firmu, ktorú založil sám Abraham-Louis Breguet, génius, ktorý vynašiel tourbillon. Lange mal šťastie – mohol obdivovať francúzske hodinárstvo z prvej ruky, doslova cez plece majstrov. Študoval, robil si poznámky a dýchal atmosféru, v ktorej sa precíznosť spájala s eleganciou.

18.12.2024 - Eliška Měrková
História a cesta automatických hodiniek + 5 NAJ zo súčasnosti

V Paríži strávil štyri roky vedením dielne u rakúskeho hodinára Josepha Thaddäusa Winnerla, ktorý študoval u Bregueta. Tento chlapík vynašiel a zostrojil napríklad chronoskop – vreckové hodinky, v ktorých sa dala zastaviť a znovu spustiť sekundová ručička nezávisle od ostatných. Alebo rattrapante, mechanizmus s dvoma prekrývajúcimi sa sekundovými ručičkami, ktorý sa používa dodnes. A tiež prvé kyvadlové hodiny s elektrickým kontaktom – áno, pravda, elektrina v hodinách už v 19. storočí, kto by to bol čakal?

Malý lodný chronometer s ukazovateľom 49-hodinovej rezervy chodu. Jeden z najstarších existujúcich lodných chronometrov od Josepha Thaddäusa Winnerla, okolo roku 1853. Zdroj: https://watch-wiki.org/

21.3.2024 - Eduard Tomas
Chronometre – Čo je certifikácia COSC a stojí za to si za ňu priplatiť?

Jeho zápisníky z Paríža (ktoré sa, mimochodom, zachovali!) sú fanaticky podrobné - výpočty prevodových pomerov, nové typy krokových prevodov, úpravy vláseniek. Lange nebol turista, bol to inžinier v prestrojení. A už vtedy si v hlave formuloval plán: Jedného dňa to všetko prinesiem späť do Nemecka.

Zápisník Ferdinanda Adolfa Langeho s výpočtami prevodových pomerov prepočítaných na metrický systém. Zdroj: https://langepedia.com/

Keď sa vrátil domov, oženil sa s dcérou svojho pána – Gutkaesova dcéra Louise sa tak stala pani Langeovou. Toto manželstvo bolo nielen rodinné, ale aj symbolické: Gutkaesov svet sa spojil s Langeho víziou.

Langeho deti. Zdroj: https://www.watchswiss.com/

Ale kde začať? Veľké mestá už mali svojich hodinárov. Lange sa teda rozhodol pre nepravdepodobné miesto: Glashütte. Chudobné, odľahlé mesto v Krušných horách, ktoré trpelo chudobou a nezamestnanosťou. Ale práve to bol dôvod – Lange chcel nielen vyrábať hodinky, ale aj vybudovať priemysel. Chcel učiť nových remeselníkov, vytvoriť ekosystém výroby, akési "Saské Švajčiarsko".

6.2.2020 - Ivan Přibyl
Glashütte: Príbeh hodinárskeho mestečka v Nemecku

S podporou saskej vlády (a pôžičkou 7820 toliarov - na tú dobu veľká suma) sa v roku 1845 pustil do stavby. V Glashütte zaviedol prepracovaný systém učňovského vzdelávania – každý nový pracovník začínal ako učeň a postupne sa vypracoval, pričom sa špecializoval na určitú časť hodiniek (strojček, ciferník, puzdro...). Tým sa vytvoril princíp decentralizovanej výroby - Glashütte fungovalo ako jedno veľké "hodinárske družstvo", ale udržiavalo kvalitu na úrovni Paríža alebo Londýna.

Mesto Glashütte okolo roku 1855. Zdroj: https://www.glashuette-original.com/

Lange navyše nevyrábal len hodinky. Jeho vreckové chronometre boli technickým zázrakom. Používal moderné materiály, zaviedol skrutkovacie šatóny, trojštvrťový mostík (dodnes typický pre Glashütte) a nechal vyniknúť funkcionalistickú krásu nemeckého dizajnu. Tam, kde Francúzi pridávali pozlátenie a gravírovanie, Lange zladil modrenie skrutiek a dokonalé leštenie hrán.

Vreckové hodinky z Langeho dielne, približne rok 1848. Zdroj: https://langepedia.com/

Bol posadnutý presnosťou – jeho hodinky museli fungovať v každej situácii, bez ohľadu na počasie alebo majiteľa. A vďaka tejto posadnutosti sa Glashütte stalo nemeckou odpoveďou na švajčiarske Vallée de Joux.

Ďalší slávni nemeckí hodinári 19. storočia, ktorí stoja za zmienku

Za zmienku určite stojí aj firma Schramberg Junghans, o ktorej máme samostatný článok:

29.11.2022 - Agáta Vřeská
Príbeh značky Junghans – Značka, ktorú preslávil dlhovlnný signál a Bauhaus

Tiež Gustav Becker z Freiburgu, ktorý vyrábal nástenné a kyvadlové hodiny, ktoré boli v tom čase okrem Nemecka mimoriadne populárne aj v Rakúsko-Uhorsku.

Lenzkirch bol zase výrobcom luxusných kyvadlových a mechanických hodín. Vo svojej dobe bol tento výrobca považovaný za jednu z najlepších značiek.

Lenzkirch Pendle Clocks ,1880-1882 . Zdroj: https://www.ogallerie.com/

Jedným z najstarších nemeckých výrobcov hodín je spoločnosť Kienzle, ktorá vyrábala najmä mechanické hodiny, ale neskôr rozšírila výrobu aj na hodinky a budíky.

20. storočie: Vojna, rozdelenie a prežitie

Počas prvej svetovej vojny a v medzivojnovom období si nemecké hodinárstvo udržalo vysokú úroveň, najmä v oblasti vreckových chronometrov, leteckých hodiniek a leteckých prístrojov. Nemecká armáda a letectvo, známe ako Luftwaffe, zadávali zákazky spoločnostiam ako A. Lange & Söhne, Glashütte Original (alebo ich predchodcom), Hanhart, Wempe a Junghans. Tieto značky dodávali spoľahlivé a presné hodinky, ktoré boli nevyhnutné pre náročné vojenské operácie.

Aj v roku 1914 bola spoločnosť A. Lange & Söhne veľmi úspešná.

Zatiaľ čo Cartier prišiel v roku 1904 s revolučnou myšlienkou náramkových hodiniek pre mužov – dovtedy boli náramkové hodinky výhradnou doménou žien – vreckové hodinky zostali v móde až do začiatku vojny v roku 1914. Po vypuknutí vojny sa však situácia dramaticky zmenila.

V skutočnosti boli vreckové hodinky pre vojakov na fronte nepraktické. Namiesto toho bolo oveľa pohodlnejšie mať hodinky priamo na zápästí, ideálne s možnosťou odčítania času aj v noci. Tak vznikli takzvané "zákopové hodinky", ktoré využívali strojčeky vreckových hodiniek, upravené do odolného puzdra s koženým remienkom a svietiacimi ručičkami.

1914, Borgel trench hodinky s rádioaktívnou luminiscenciou. Zdroj: https://www.vintagewatchstraps.com/

Tieto hodinky mali zvyčajne priemer 34 až 38 mm, biele smaltované ciferníky s arabskými číslicami a subciferníkom na šiestej hodine. Zaujímavosťou je, že ručičky boli namaľované rádiom – dnes vieme, že rádium je vysoko rádioaktívne, ale v tom čase sa o jeho nebezpečenstve nevedelo.

Mnohé z týchto hodiniek mali aj "šrapnelovú ochranu" – kovovú mriežku chrániacu sklo pred črepinami a nárazmi. Natahovanie bolo ručné a hodinky sa museli naťahovať každý deň. Korunka bola často väčšia, aby s ňou vojak mohol ľahko manipulovať v rukaviciach, a nachádzala sa buď na 3. alebo 12. hodine. Puzdrá boli zvyčajne mosadzné alebo oceľové a remienky kožené. Vyšší dôstojníci často nosili vreckové hodinky vyššej kvality, napríklad značky A. Lange & Söhne, ktoré boli symbolom prestíže.

Vojenské hodinky z prvej svetovej vojny, vybavené kovovou mriežkou na dodatočnú ochranu. Zdroj: https://www.thejewelleryeditor.com/

V medzivojnovom období sa medzi mužmi rozšírili náramkové hodinky a postupne vytlačili vreckové hodinky. Nové spoločnosti ako Laco a Stowa začali vyrábať modely, ktoré často vychádzali z vojnových vzorov a používali podobné strojčeky.

Počas druhej svetovej vojny sa nemecké hodinky vyrábali najmä na vojenské účely, najmä takzvané B-Uhren (Beobachtungsuhren – pozorovacie hodinky). Tieto hodinky boli určené pre bombardovacích navigátorov a mali obrovské puzdrá (až 55 mm), extrémnu čitateľnosť a vysokú presnosť. Výrobcovia ako Stowa, Laco, Wempe a A. Lange & Söhne si vybudovali povesť špičkových hodiniek.

Stowa B-Uhren. Zdroj: https://www.stowa.de/

Po roku 1945 však nastal zásadný zlom, ktorý rozdelil aj Nemecko v hodinárskom svete.

Západné Nemecko (BRD) – návrat k tradíciám a inováciám

Na Západe značky ako Junghans a Kienzle naďalej vyrábali kvalitné hodinky. V 50. a 60. rokoch 20. storočia sa stali symbolmi nemeckej kvality a dizajnu. Západné Nemecko sa sústredilo nielen na precízne remeselné spracovanie, ale aj na inovácie, cenovú dostupnosť a moderný vzhľad.

Dôležitým medzníkom bol napríklad rok 1961, keď vznikli legendárne hodinky Junghans Max Bill - ikonický model inšpirovaný Bauhausom, ktorý kládol dôraz na minimalistický dizajn a funkčnosť.

Jedny z prvých hodiniek Max Bill. Zdroj: https://www.uhrenkosmos.com/

16.1.2023 - Agáta Vřeská
Fotogaléria a sprievodca radom Junghans Max Bill

V tomto období vznikla aj značka Sinn, ktorá si vybudovala povesť vďaka odolným a kvalitným hodinkám za prijateľnú cenu. Okrem toho sa značka Sinn zapísala do histórie, keď v roku 1985 sprevádzala nemeckého astronauta do vesmíru s modelom 140 S, čím potvrdila svoj technologický náskok.

Sinn 140 S na zápästí astronauta Reinharda Furrera. Zdroj: https://www.fratellowatches.com/

Sedemdesiate roky však priniesli tvrdý úder – trh zaplavili japonské quartzové hodinky a mnohé tradičné európske značky zaznamenali prudký úpadok. Tento jav, známy ako "kríza quartzových hodiniek", postihol nielen Nemecko, ale aj Švajčiarsko, Anglicko a Francúzsko. Podrobnejšie sa tomuto javu venuje kolegyňa Eliška vo svojom článku.

22.8.2023 - Eliška Měrková
História quartzových hodiniek – Kríza alebo revolúcia?

Východné Nemecko (NDR) – znárodnenie a masová výroba

Na druhej strane železnej opony boli všetky manufaktúry Glashütter znárodnené a zlúčené do štátnej spoločnosti GUB (Glashütter Uhrenbetrieb), vrátane spoločnosti A. Lange & Söhne. Napriek tomu sa tu vyrábali mechanické hodinky veľmi dobrej kvality, najmä modely Spezimatic, ktoré sa tešili istej povesti.

Zdroj: https://www.reddit.com/r/Watches

V protiklade k tomu bola štátna spoločnosť Ruhla, ktorá sa zamerala na masovú výrobu jednoduchých, lacných a praktických hodiniek s nízkou presnosťou a životnosťou. Modely Ruhla sa často vyznačovali strojčekmi s jediným alebo žiadnym rubínom, čo ostro kontrastovalo s tradičnými manufaktúrami, kde bolo bežných 17 a viac rubínov. Napriek tomu sa hodinky Ruhla vyvážali do celého bloku Varšavskej zmluvy, ZSSR, Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.

Nemecké hodinky Ruhl zo 70. rokov 20. storočia. Zdroj: https://vintageradar.com/

Okrem náramkových hodiniek vyrábala Ruhla aj stolové budíky, ktoré sa predávali vo veľkých objemoch. Medzi zaujímavé modely patria digitálne hodinky Ruhla Jump Hour alebo quartzové chronografy s LCD displejom, ktoré mali byť odpoveďou na japonské quartzové hodinky.

Zdroj: https://www.digital-watch.com/

Po roku 1990: Obnovenie tradície a vstup do luxusného segmentu

Po páde Berlínskeho múru prešlo hodinárstvo v bývalej NDR rýchlou a zásadnou transformáciou. Značku A. Lange & Söhne obnovil v roku 1994 Walter Lange, pravnuk pôvodného zakladateľa, s významnou finančnou podporou skupiny Richemont. Ich prvý model Lange 1 sa okamžite stal ikonou moderného nemeckého hodinárstva a symbolom renesancie tradičného remesla.

Lange 1. Zdroj: https://www.watchswiss.com/

Ďalší výrobcovia Glashütte – napríklad Glashütte Original, Nomos, Mühle Glashütte a Tutima – nadviazali na bohaté historické korene Glashütte a vytvorili silný a súdržný ekosystém luxusných a prémiových značiek. Všetky tieto spoločnosti hrdo používajú označenie "Made in Glashütte", ktoré je chránené zákonom a znamená, že najmenej 50 % hodnoty hodiniek pochádza z tohto regiónu. Je to jasná záruka kvality a tradície.

Vintage hodinky Nomos. Zdroj: https://www.hodinkee.com/

Na západe Nemecka sa darí aj hodinovým spoločnostiam. Od 90. rokov minulého storočia tu vzniklo alebo bolo obnovených niekoľko veľmi zaujímavých značiek. Pozoruhodným príkladom je spoločnosť Sinn Spezialuhren, ktorá okrem iného v roku 1992 významne pomohla naštartovať francúzsku značku Bell & Ross tým, že jej umožnila vyrábať svoje prvé hodinky.

A malá poznámka na okraj – v 70. rokoch sa spoločnosti Sinn podarilo kúpiť dizajn slávneho modelu Navitimer od skrachovanej švajčiarskej spoločnosti Breitling, ktorý obe značky legálne predávajú dodnes. Breitling si ponecháva názov Navitimer, Sinn predáva dizajn ako 903.

Zdroj: https://theoandharris.com/

Junghans tiež zažil v 90. rokoch oživenie, najmä vďaka svojej ikonickej línii Bauhaus, Max Bill, ktorá si získava priazeň ľudí, ktorí chcú "inteligentný imidž" (poznámka pre nezasvätených: Bauhaus je minimalistický umelecký štýl, nie hobbymarket, kam sa chodí po skrutky a hmoždinky).

15.5.2024 - Eduard Tomas
Junghans Max Bill Automatic 27/3500.02 recenzia – Rafinovaná nuda na nemecký spôsob

Menej známou, ale technicky veľmi zaujímavou značkou je Damasko, ktorá si získala rešpekt vývojom vlastnej ocele, štyrikrát tvrdšej ako štandardná oceľ 316L bežne používaná v hodinárstve. Damasko dlho dodávalo súčiastky značke Sinn, až kým sa Damasko v roku 1994 neosamostatnilo.

Medzi ďalšie značky, ktoré určite stoja za pozornosť, patria Laco, Stowa, Circula, Hanhart a Dekla. Tieto spoločnosti majú spoločné korene v histórii a leteckom priemysle a ich modely stoja za preskúmanie. A keď už sme pri netradičných značkách, nemôžeme zabudnúť na Alexander Shorokhoff – extravagantnú spoločnosť založenú ruským emigrantom v roku 2003 v Bavorsku, ktorá dáva hodinkám úplne nový, originálny nádych.

Zdroj: https://alexander-shorokhoff.com/

18.4.2025 - Jakub Pitucha
VŠE NA TÉMA: Netradičné zobrazenie času

Záverom

Nemecké hodinárstvo je fascinujúcou zmesou tradičného remesla, technickej precíznosti a dôrazu na úžitkovú a estetickú hodnotu. Od roľníckych kukučiek v Čiernom lese cez vojnové chronometre až po dnešné luxusné skvosty z Glashütte si Nemecko právom drží svoje miesto medzi svetovou hodinárskou elitou.

Tí, ktorí dočítali až sem, sa môžu odmeniť dobrým Currywurstom na večeru.

Zdroje fotografií: Hodinky 365, iné (uvedené pod danými fotografiami)

Mohlo by vás tiež zaujímať:

6.12.2022 - Eliška Měrková
Príbeh značky Bulova – História toho, v čom boli prví

28.5.2025 - Eliška Měrková
Rolex, alebo Genta? Príbeh najslávnejšieho dizajnu a modely, ktoré si môžete dovoliť

14.6.2023 - Eliška Měrková
Sistem 51 a Swissmatic – Ako Švajčiarsko vrátilo úder