Pánske klasickéPánske
Dámske klasickéDámske
Inteligentné hodinkySmart
Značky
Ostatné
Tagy: Technológie a pojmy | Klasické | Potápačské
Agáta Vřeská | 6.8.2025 | 23 MIN
Je už asi ľudskou prirodzenosťou, že túžime po veciach, ktoré nemôžeme mať, ktoré chcú iní, alebo ktoré v skutočnosti nepotrebujeme, ale tešíme sa z toho, že ich vlastníme. Potápačské hodinky využije len zlomok z nás. A predsa sú jedným z najobľúbenejších štýlov hodiniek a ich vývoj je výsledkom nehynúceho ľudského ducha posúvať hranice. Možno až do takej miery, že sa nedajú otestovať. Poďme sa ponoriť do príbehu potápačských hodiniek.
Tento príbeh sa začal len približne pred sto rokmi. Po väčšinu tohto obdobia boli hodinky vnímané ako vzácny, krehký nástroj na meranie času, ktorý ani nebol dostupný pre každého. Ako však vieme, pokrok sa nedal zastaviť a hodinky sa stávali súčasťou života bežných ľudí, nielen elity. Stali sa nevyhnutnosťou pre mnohé profesie a čoraz väčší dôraz sa kládol na presnosť a spoľahlivosť.
26.2.2021 - Agáta Vřeská
Štýly hodiniek – Základné rozdelenie podľa účelu
Počas svetovej vojny sa hodinky stali aj dôležitou súčasťou výbavy vojakov a zvyšovali sa požiadavky na odolnosť voči nárazom, prachu a prírodným živlom. Voda však bola stále úhlavným nepriateľom. Situácia, že by ste išli plávať a nechali si hodinky na zápästí, bola takmer nepredstaviteľná. Ale stačí jediná ľudská myseľ, ktorá si to dokáže predstaviť a...
Reklama na puzdro Borgel, okolo roku 1911. Foto: perezcope.com
Už v roku 1911 ponúkal švajčiarsky výrobca F. Borgel trojdielne skrutkovacie puzdrá, ktoré boli tak precízne vyrobené, že nevyžadovali žiadne tesnenia – priamy predchodca dizajnu, ktorý neskôr prevzal slávny Rolex.
Radšej počúvate?
V roku 1915 vytvorila švajčiarska značka Tavannes hodinky Submarine, ktoré boli určené pre britských dôstojníkov a puzdro bolo zabezpečené tukovou výstelkou. Skutočný prielom však prišiel v roku 1918 z USA: spoločnosť Jacques Depollier & Son vyvinula hodinky, ktoré prešli armádnymi testami a mohli fungovať niekoľko týždňov pod vodou.
Depollierov strojček Waltham bol testovaný niekoľko týždňov pod vodou. Foto: www.waltham.ch
A napriek tomu... za najznámejšie prvé vodotesné hodinky sú považované...
Keď spoločnosť Rolex v roku 1926 predstavila svoje hodinky Rolex Oyster, bola ešte pomerne mladou značkou. Bol to nápad vizionára Hansa Wilsdorfa, ktorý vycítil potenciál vodotesných hodiniek a premenil ho na konkurenčnú výhodu.
Hodinky Oyster založené na princípe lastúrového zapínania – odtiaľ názov Oyster – boli inovatívne v tom, ako odolávali vode. Všetky časti (korunka, luneta, dynx) boli skrutkovacie, takže išlo o hermetické uzavretie.
Rolex Oyster, cca 1926. Foto: Rolex.com
Zrezaná luneta pôvodných modelov teda spočiatku nemala veľa spoločného s estetikou; bol to praktický dôvod, aby mohli hodinári lunetu ľahšie priskrutkovať k puzdru.
Prelomovým prvkom bola skrutkovacia korunka. Jej vynálezcom nebol Wilsdorf, ale švajčiarski hodinári Paul Perregaux a Georges Peret. Ich patent z roku 1925 kúpil Hans Wilsdorf a prvýkrát ho implementoval do modelu Rolex Oyster.
Spoločnosť Rolex prezentovala svoj model na fotografiách, kde boli ponorené v akváriu s vodou. Zrodili sa prvé, skutočne slávne, vodotesné hodinky. Hlavné však je, že spoločnosť Rolex neprišla len s hodinkami, ktoré odolávajú vode a prachu, ale dala im príbeh a dôveryhodnosť.
Skrutkovacie komponenty boli kľúčom k úspechu. Foto: timeandtidewatches.com
V októbri 1927 sa mladá plavkyňa Mercedes Gleitzová rozhodla ako prvá žena preplávať kanál La Manche; na ruke mala hodinky Rolex Oyster. A aj po desiatich hodinách vo vode hodinky bezchybne tikali. Samotná Mercedes sa nechala počuť, že tým bola prekvapená a nadšená, ako spoľahlivým spoločníkom sa Oyster počas jej púte stal.
Reklama v Daily Mail. Foto: M: Rolex.com
Spoločnosť Rolex jej však poskytla značný marketing, keď uverejnila celostránkovú reklamu v denníku The Daily Mail. Vytvorila tak jednu z prvých virálnych kampaní v hodinárskom priemysle. A hodinky s prívlastkom "vodotesné" začali písať históriu.
10.3.2021 - Agáta Vřeská
VŠETKO NA TÉMU: Vodeodolnosť hodiniek
Vodotesné hodinky neznamenali hodinky na potápanie. A popravde, na začiatku to pravdepodobne ani nebolo cieľom. Posúvanie hraníc odolnosti voči vode sa zdalo byť prechodným trendom – veď kto by nosil hodinky vo vode, keď si ich môže dať dole?
Potápači to riešili vlastným spôsobom, keď si na vnútornú stranu potápačskej prilby pripevňovali vreckové hodinky, aby vedeli, koľko je hodín. Ale aj to sa menilo; v roku 1926 Yves Le Prieur v spolupráci s Mauriceom Fernezom vynašiel funkčný autonómny dýchací prístroj pre potápačov. Používal aj náustok a okuliare, ktoré neskôr nahradila celotvárová maska. A prilba zrazu prestala byť nevyhnutnosťou.
Yves Le Prieur a jeho dýchací prístroj. Foto: commons.wikimedia.org
Keby mal Le Prieur hodinky, s ktorými by sa mohol potápať...
Patenty, ktoré spoločnosť Rolex používala pri svojich vodotesných hodinkách, bránili iným značkám používať rovnakú metódu na udržanie vody mimo srdca hodiniek. Preto to museli urobiť inak.
Omega Marine, okolo roku 1932. Foto: omegawatches.com
V roku 1932 prišla spoločnosť Omega na trh s hodinkami s názvom Marine. Ich vodotesnosť bola zabezpečená zasunutím vnútorného obdĺžnikového puzdra do vonkajšieho puzdra a jeho utesnením korkovým tesnením. Trik spočíval v tom, že čím hlbšie sa hodinky dostali, tým viac sa zvýšil tlak, ktorý obe časti puzdra k sebe pevnejšie pritlačil, čím sa hodinky stali ešte vodeodolnejšími.
Omega Marine. Foto: omegawatches.com
Konštrukcia dvojitého puzdra vychádzala zo švajčiarskeho patentu udeleného Louisovi Alixovi zo Ženevy. Bol geniálne jednoduchý, ale úplne funkčný.
V roku 1936 bola Omega Marine úspešne testovaná pri ponore do hĺbky 73 metrov v Ženevskom jazere, kde strávila 30 minút. O rok neskôr, v máji 1937, švajčiarske horologické laboratórium v Neuchateli potvrdilo jej odolnosť voči tlaku 13,5 atmosféry. Išlo o vôbec prvý oficiálny test, ktorý určil, do akej miery hodinky odolávajú tlaku pod vodou – a tým ich kvalifikoval ako vhodné na potápanie.
Omega dosiahla vodotesnosť vďaka dvojitému puzdru. Foto: omegawatches.com
A vynálezca, potápač a korvetný kapitán francúzskeho námorníctva Yves Le Prieur mohol konečne nosiť hodinky.
Yves Le Prieur so svojou potápačskou maskou a hodinkami Omega Marine. Foto: vintagewatchstraps.com
Už máme hodinky, s ktorými sa môžete potápať. V hlbinách je však tma. Takže – potrebujete hodinky, ktoré sú ľahko čitateľné aj pod vodou.
Tu sa do nášho príbehu o potápačských hodinkách vkráda talianska značka Panerai, ktorá dodávala vybavenie talianskemu kráľovskému námorníctvu a dostala za úlohu vyvinúť hodinky pre špeciálnu potápačskú jednotku (žabiakov).
Prvý prototyp modelu Radiomir bol vyrobený v roku 1936 (dnes známy pod označením Ref. 3646). Názov "Radiomir" pochádza z použitia rádia, vysoko rádioaktívnej luminiscenčnej vrstvy, ktorú si spoločnosť Panerai patentovala v roku 1916. Vďaka tomu boli hodinky dokonale čitateľné v tme a pod vodou.
Panerai Radomir, okolo roku 1936. Foto: panerai.com
Robustné puzdro v tvare vankúša s priemerom 47 mm nebolo menšie ako puzdro Oyster od spoločnosti Rolex a bol v ňom umiestnený spoľahlivý mechanický strojček (opäť od spoločnosti Rolex, resp. od spoločného dodávateľa Corbert, ale s úpravami od spoločnosti Panerai), mal špeciálne dlhý remienok na jednoduché pripevnenie k neoprénu a predovšetkým zdôrazňoval čitateľnosť vďaka veľkým čísliciam, ručičkám a luminiscenčnému povlaku.
Názov bol odvodený od rádia, vysoko rádioaktívnej látky, o ktorej sa spočiatku nevedelo. Od 50. rokov 20. storočia sa začali nahrádzať bezpečnejšími variantmi. V roku 1949 spoločnosť Panerai predstavila nástupcu modelu Radiomir, model Luminor, ktorý už bol založený na technológii trícia (a opäť bol pomenovaný podľa svietiacej látky).
Panerai Radiomir tak boli prvé hodinky určené výlučne pre vojenských potápačov.
Panerai Radomir pre talianske kráľovské námorníctvo, ref. 3646. Foto: panarai.com
Skôr než sa dostaneme k potápaniu, ako ho poznáme dnes, urobme si ešte jednu zastávku. Značka Omega dodala počas druhej svetovej vojny tisíce hodiniek britskému námorníctvu a letectvu. Boli robustné, spoľahlivé a relatívne vodotesné.
V roku 1948 Omega predstavila hodinky Omega Seamaster, ktoré neboli vyslovene potápačské, ale boli navrhnuté ako civilná verzia vojenských hodiniek. Boli to akési prvé "nástrojové hodinky" a priniesli vodotesnosť hodiniek širokej verejnosti v čase, keď ešte nebola štandardom.
Prvé hodinky Omega Seamaster, 1948. Foto: omegawatches.com
Z technologického hľadiska predznamenali neskoršie modely, ako napríklad Seamaster 300 (1957) – prvé potápačské hodinky Omega v plnej veľkosti.
Prvú otočnú lunetu na hodinkách predstavil kapitán Philip Van Horn Weems v spolupráci so spoločnosťou Longines v roku 1929. Slúžila na synchronizáciu sekúnd s rádiovým časovým signálom, pretože presný čas na hodinkách bol nevyhnutný pre navigáciu. V roku 1953 spoločnosť Rolex predstavila hodinky Ref. 6202 Turn-O-Graph. Boli to prvé sériovo vyrábané hodinky značky s obojsmernou lunetou určenou na meranie času.
Požiadavka na hodinky pre vojakov, ktoré by zvládli najmä prach a vlhkosť, existovala už od prvej svetovej vojny. Potápači však boli akousi prehliadanou cieľovou skupinou. Ak sa pozriete na reklamy z 30. rokov 20. storočia, značky svoje vodotesné hodinky zameriavali na vojakov, námorníkov, ale nie konkrétne na potápačov.
Lenže počet profesionálnych a hobby potápačov a prieskumníkov oceánov enormne rástol. Okrem toho v roku 1943 Jacques-Yves Cousteau prišiel s prístrojom Aqua-Lung, ktorý používal automatický regulátor tlaku – dodával vzduch len pri nádychu, čo bolo energeticky a technicky efektívnejšie. Tento vynález stál pri zrode moderného potápania, ako ho poznáme dnes. Čo je však najdôležitejšie, výrazne zvýšil záujem o tento šport a zároveň potápači potrebovali nástroj na sledovanie času, ktorý im pod vodou ešte zostáva.
Francúzsky námorný tím v roku 1947 s Jacquesom-Yvesom Cousteauom. Foto: uk.aqualung.com
K tomu sa pridali špeciálne vojenské jednotky, najmä po skončení svetovej vojny. Bolo načase ponúknuť skutočne profesionálne potápačské hodinky.
Viaže sa k nim krásny príbeh. Ich autorom bol vtedajší generálny riaditeľ spoločnosti Blancpain Jean-Jacques Fiechter, ktorý bol vášnivým potápačom a zároveň fanúšikom tohto športu.
Raz pri potápaní pri francúzskom pobreží stratil v hĺbke približne 50 metrov pojem o čase a dokonca mu došiel vzduch, takže musel okamžite začať výstup na hladinu bez času na dekompresné zastávky. To mohlo mať tragické následky. Začal preto premýšľať o hodinkách, ktoré by dokázali efektívne monitorovať čas strávený pod vodou.
Jean Jacques Fiechter bol generálnym riaditeľom Blancpain v rokoch 1950 až 1980. Foto: blancpain.com
Menej prozaická, ale rovnako dôležitá časť príbehu je, že v roku 1952 dostali francúzsky námorný generál Robert Maloubier a Claud Riffaud za úlohu zostaviť elitný bojový tím potápačov, ktorý mal byť vybavený tým najlepším, vrátane hodiniek na potápanie. Svoje požiadavky, nápady na hodinky a vládnu zákazku ponúkol francúzskej značke hodiniek Lip, ale tá ich odmietla, pretože v nich nevidela potenciál.
Bob Maloubier s Fifty Fathoms, ktoré pomáhal vytvoriť. Foto: fratellowatches
Na druhej strane Fiechter po ponuke skočil.
Blancpain Fifty Fathoms, okolo roku 1953. Foto: blancpain.com
Svoje riešenie predstavil v roku 1953 v podobe modelu Blancpain Fifty Fathoms. Nielenže mali novo patentovaný systém zadného krytu, dvojité tesnenie korunky a antimagnetické puzdro, ale predovšetkým mali otočnú lunetu, ktorú ste museli najprv stlačiť, aby sa otočila. Tým sa znížilo riziko náhodného posunutia.
Je ťažké vypátrať jasné dôkazy, že Fifty Fathom sa vyrábali už v roku 1953. V skutočnosti značka požiadala o patenty až v roku 1954 a svetová premiéra na výstave v Bazileji sa uskutočnila až v roku 1955. Isté však je, že Blancpain FF je jedným z modelov, ktoré definovali podobu moderných potápačských hodiniek.
Blancpain bola v čase uvedenia modelu na trhu malou firmou bez väčších marketingových a distribučných kanálov vo Francúzsku. Preto podpísala zmluvu s vtedy dominantnou značkou LIP. Foto: lettresdubrassus.blancpain.com
Názov hodiniek Blancpain Fifty Fathoms je inšpirovaný veršom "Full fathom five thy father lies" zo Shakespearovej hry Búrka, ktorý poeticky opisuje premenu ľudského tela v hlbinách mora. Jean-Jacquese Fiechter ho zvolil ako symbolické aj technické vyjadrenie limitu – fathom (siah) predstavuje cca 6 stôp alebo 1,83 metra, takže „Fifty Fathoms“ znamená 300 stôp čiže približne 91,5 metra, čo vtedy zodpovedalo maximálnej bezpečnej hĺbke pre potápanie.
Vďaka americkému predajcovi Tornek boli Blancpainy FF distribuované aj do USA. Po testovaní v laboratóriu získali „Milspec 1“ a nosili ich členovia prestížnej US Navy Seals. Na fotke prezident Kennedy na návšteve amerického námorníctva. Foto: fratellowatches.com
Práve (zaaretovaná) otočná luneta s minútovou stupnicou sa stala dodnes všadeprítomným prvkom klasických potápačských hodiniek. Či mal prvú jednosmerne otočnú lunetu práve Blancpain, už nie je také preukázateľné.
Reklama na moderné potápky Blancpain. Foto: lettresdubrassus.blancpain.com
Hoci tieto prvky potápačských hodiniek implementovali aj iné značky, o popularitu hodiniek Blancpain Fifty Fathoms sa zaslúžil slávny oceánológ Jacques Cousteau a objavili sa aj na zápästiach ďalších odborníkov. Hodinky si získali skutočne profesionálnu povesť. Na základe testovania si ich osvojili nielen francúzske špeciálne jednotky, ale aj slávne US Navy Seals.
Hodinky Blancpain Fifty Fathoms nosil aj slávny J-J Cousteau a jeho tím. Foto: watchprosite.com
Dve značky vlastne určili podobu moderných potápačských hodiniek. Blancpain sa často uvádza ako historicky prvá, ale mnohí prvenstvo pripisujú spoločnosti Rolex a jej hodinkám Submariner.
Rolex Submariner 6205. Foto: hodinkee.com
Spoločnosť Rolex predstavila svoje hodinky Submariner v roku 1954 na veľtrhu Baselworld, ale s istotou sa vyrábali už minimálne o rok skôr. Prvé z nich niesli referencie 6204 a 6205 a líšili sa len v drobných detailoch, predovšetkým v názve Submariner, pre ktorý existovali menšie problémy s ochrannou známkou. Najskôr boli klasifikované na 100 metrov WR, čoskoro Rolex pridal 200 metrov. Pridali aj ručičky Mercedes, ktoré už máme neodmysliteľne spojené s modelom Submariner.
5.1.2021 - Agáta Vřeská
Názvy a tvary hodinkových ručičiek
Hoci ich spočiatku používali najmä profesionálni potápači, koncom 60. rokov sa stali aj masovým výrobkom. Ich atraktívny dizajn nestratil nič zo svojho šarmu ani dnes a patrí k najobľúbenejším a tiež najkopírovanejším dizajnom hodiniek.
Jacques Cousteau mal množstvo potápačských hodiniek. Rolex Submariner nechýbali. Foto: oracleoftime.com
Ak 50. roky priniesli modernú podobu potápačských hodiniek, nasledujúce desaťročia boli zlatou érou a posúvali hranice.
Medzi možno menej známe, ale veľmi dôležité značky vo vývoji potápačských hodiniek musíme zaradiť značku Squale.
Reklama na Squale. Foto: pwprojectwatch.com
Bola založená Charlesom vonBürenom v 50. rokoch a počas 60. rokov dodávala potápačské puzdrá mnohým známym značkám ako Tag Heuer, Doxa, Blancpain, Sinn...
Medzi najznámejšie modely patrili Master s vodotesnosťou do 100 ATM a model 1521 s korunkou na 4. hodine a vodotesnosťou 50 ATM. Zakladateľ značky Squale bol veľkým fanúšikom potápania a hodinky sám testoval. Na základe vlastných skúseností si uvedomil, že dôležitejšia je minútová ručička, preto boli jeho hodinky výrazne oranžové.
Blancpain Fifty Fathoms Squale, cca 1968. Foto: bachmann-scher.de
Osud značky je podobný mnohým iným z tohto obdobia. V 80. rokoch ju prevzala rodina Maggiovcov, ale kvôli kríze s kremeňom najprv prestala vyrábať mechanické hodinky a neskôr značka upadla. V roku 2005 však rodina Maggi znovu uviedla na trh svoje ikonické modely mechanických hodiniek a patrí k zaujímavejším, aj keď stále menej známym značkám. Spoločnosť dodáva svoje potápačské hodinky okrem iného talianskej polícii.
V 60. rokoch 20. storočia vznikla aj značka Aquastar, ktorá vyrábala potápačské prístroje výhradne pre špecializované predajne potápačského vybavenia, nie pre bežné hodinárstva.
Počas svojho vývoja prišla s viacerými inovatívnymi prvkami. Medzi najvýznamnejšie patrila vnútorná otočná luneta, ktorá mala zabezpečiť ochranu pred poškodením bežnej vonkajšej lunety.
Aquastar Seatime. https://aquastar.ch
9.12.2019 - Milan Letošník
Potápačská stupnica
Ešte dôležitejšia bola pravdepodobne dekompresná luneta, ktorá obsahovala vyryté hodnoty na výpočet dekompresných časov pri opakovaných ponoroch. Celkovo sa značka Aqustar s lunetami pohrávala. Vymysleli napríklad lepšie zaistenie lunety, aby držala na svojom mieste. A okrem iného predstavila prvé regatové hodinky s 5-minútovým odpočítavaním pred začiatkom plachetnicových pretekov. Ale to už sme pri inom športe...
Aquastar Deepstar s dekompresnou lunetou. Foto: aquastar.ch
Medzi mediálne známe hodinky, ktoré uspeli s kilometrovou vodotesnosťou medzi prvými, patria nepochybne Rolex Sea-Dweller a Omega PloProf. V skutočnosti však prvenstvo patrí niekomu úplne inému.
V čase, keď sa hodinky s 300-metrovou vodotesnosťou považovali za malý zázrak a keď sa značky ako Rolex, Omega a Blancpain snažili túto hranicu prekonať, prakticky neznáma značka Ollech & Wajs (OW), nováčik v tomto odvetví, ohlásila potápačské hodinky testované do 1 000 metrov!
Ollech & Wajs Caribbean 1000. Foto: ow-watch.com
Vďačia za to rodinnej spoločnosti Jenny Watches, ktorá prišla s novým systémom ochrany korunky (triple-safe) a predovšetkým s monoblokovým puzdrom, ktoré si nechali patentovať ako Caribbean 1000. Vďaka spolupráci s OW sa im podarilo prísť s prvými komerčne úspešnými potápačskými hodinkami s WR 1000 metrov. Hodinky Ollech & Wajs Caribbean 1000 Triple-Safe mali čierny ciferník pokrytý 5 mm akrylovým sklíčkom, ktoré priliehalo k jednodielnemu oceľovému puzdru. Vo vnútri pracoval strojček ETA 2452.
Systém Triple Safe. Foto: ow-watch.com
Spoločnosť Jenny Watches vyrábala svoje hodinky Cariabbean aj pod vlastným menom, ale OW podpísala zmluvu na prvých 1 000 kusov Cariabbean 1000 pod vlastnou značkou. Spoločnosť Jenny následne predala svoje puzdrá ďalším značkám, ako sú Fortis, Dugena, Philip Watch, Aquadive a ďalšie. Prišla aj s ďalšími technickými riešeniami a patrí medzi významných hýbateľov a tvorcov v oblasti potápačských hodiniek. V roku 1997 odkúpila spoločnosť Doxa, ale hodinky pod značkou Jenny Watches môžete nájsť aj dnes.
Jenny Watches. Pôvodný model a reedícia Caribbean 300. Foto: Jenny Watches
Spoločnosť OW sa stala veľmi obľúbenou a uznávanou vo vojenskej a potápačskej komunite; okrem iného ju používali americké špeciálne jednotky vo vietnamskej vojne, kam OW dodávala až 10 000 hodiniek ročne, a úspešne zvládla taliansku potápačskú expedíciu na severný pól.
Hodinky Olech & Wajs nosili aj protagonisti seriálu Profesionáli. Foto: ow-watch.com
Možno si pamätáte britský televízny seriál Profesionáli, v ktorom vystupuje dvojica fiktívnych vládnych agentov William Bodie a Ray Doyle. Ako tajní agenti nemohli nosiť pozornosť pútajúce hodinky Rolex, preto si obliekali širokej verejnosti prakticky neznáme hodinky OW Caribbean 1000.
O rok neskôr (1965) prišla spoločnosť Nivada s modelom WR 1000 v podobe Depthmaster.
Nivada Depthmaster. Foto: analogshift.com
Aby však bola kapitola 1000-metrových potápačských prvenstiev kompletná, dodajme, že Rolex bol vlastne prvým, kto zvládol hodinky, ktoré prežili hĺbku 1000 metrov. Išlo však o experiment a hodinky neboli vo všeobecnom predaji. Boli to hodinky Rolex Sea-Dweller "Deep Sea Special" z roku 1960 a sprevádzali batyskaf Trieste na dno Mariánskej priekopy – do hĺbky viac ako 10 900 metrov. Ich prvý predajný model sa dostal na trh až v roku 1978 ako Rolex Sea-Dweller 16600 s WR 1 220 metrov.
Rolex Sea-Dweller "Deep Sea Special", 1960. Foto: hodinkee.com
Okrem potreby odolávať vode sa pri hodinkách na potápanie hodila aj funkcia hĺbkomeru. Sme predsa v čase, keď potápači pri potápaní nemali počítače.
Prvé analógové hodinky s hĺbkomerom predstavila spoločnosť Nivada s modelom Depthomatic v roku 1964. Po obvode ciferníka bola trubička, do ktorej sa pri potápaní dostala voda, a so zvyšujúcim sa tlakom sa zvyšovala aj hladina v trubičke. Aby to bolo viditeľné, v trubici bol červený krúžok, ktorý sa pohyboval, alebo mala trubica červené pozadie, takže voda sa javila ako červená.
Nivada Depthomatic, prvé hodinky s hĺbkomerom. Foto: revolutionwatch.com
Medzi ďalšie pozoruhodné modely (a skutočné prelomové modely z tejto éry) patria hodinky Bathy 50 od spoločnosti Favre-Leuba, ktoré mali tiež mechanický hĺbkomer. Model Bathy 50 už mal samostatnú ručičku, ktorá ukazovala hĺbku (do 50 metrov). Opäť išlo o čisto mechanický systém, tentoraz založený na princípe Bourdonovej trubice. Hodinky mali vo vnútri malú trubičku, ktorá sa počas ponoru deformovala silou zvyšujúceho sa tlaku. K trubičke bol pripojený mechanizmus s ručičkou, ktorý pomocou červenej ručičky prepočítaval mieru deformácie na aktuálnu hĺbku.
Bathy 50 s ukazovateľom hĺbky. Foto: shucktheoyster.com
Analógové hĺbkomery boli nahradené elektronickými a neskôr počítačmi. Dnes nájdeme len málo značiek, ktoré ponúkajú skutočne mechanické hodinky s mechanickým hĺbkomerom. Jednou z takýchto značiek je Oris s hĺbkomerom Oris Aquis.
Medzi najznámejšie "komerčné" potápačské hodinky, ktoré prekonali hranicu vodotesnosti 1 000 metrov, patrí samozrejme Omega Seamaster PloProf. Vznikol len o niekoľko rokov neskôr ako Caribbean 1000, ale pozná ho každý.
Omega Seamaster PloProf. Foto: omegaploprof.com/
Ich výrazný dizajn mal svoj dôvod, pretože Omega chcela vytvoriť hodinky, ktoré by prežili čokoľvek pod vodou aj za cenu obetovania dizajnu. Ale práve dizajn ich preslávil azda najviac. A vzácnosť vyrobených kusov.
Názov je skratkou francúzskeho Plongeur Professionnel (profesionálny potápač). Vývoj trval viac ako 4 roky v úzkej spolupráci s COMEX (Compagnie Maritime d'Expertises) a údajne, hoci nepotvrdene, aj s legendárnym oceánografom Jacquesom Cousteauom, ktorý ich sám nosil.
Masívne oceľové puzdro malo rozmery 54 × 45 mm, hrúbku viac ako 15 mm a niekoľko funkčných prvkov. Korunka sa nachádzala na 9. hodine a bola chránená proti odskrutkovaniu. Otočná luneta sa dala otočiť len vtedy, ak sa súčasne stlačilo špeciálne červené tlačidlo na boku puzdra. Tým vznikol technický a asymetrický dizajn. Čo však ostatní považovali za bizarné, potápači ocenili ako dokonale funkčné.
Prototyp Omega PloProf 600. Foto: bachmann-scher.de
Omega najprv vydala model PloProf 600 (600 m WR), pričom reálne testovanie prebiehalo vo výške 1370 m. Následne sa vyrábali 8-9 rokov. Detaily sa medzi jednotlivými verziami líšili, hoci hlavná dizajnová DNA zostala vždy rozpoznateľná. Vo vnútri sa zvyčajne nachádzal veľmi robustný strojček z modelu Omega 1002, ktorý však vykazoval problémy s dlhou životnosťou a pri servise bol kompletne vymenený. Nájsť PloProf s pôvodným kalibrom je preto pomerne vzácne.
Reklama na Omega PloProf 600. Foto: monochrome-watches.com
Potom prišiel (1972) model PloProf 1000 (WR 1000 metrov), ale pravdepodobne bolo vyrobených len asi 150 kusov v prvej sérii a asi 300 kusov v druhej sérii (kal. 1012).
O modeli Omega PloProf vyšli samostatné publikácie a patrí medzi najvyhľadávanejšie zberateľské predmety.
Je prirodzené, že u potápačských hodiniek sa hľadá vysoká odolnosť voči vode. A funkcie pre potápačov. Objavil sa však ďalší problém.
V 60. rokoch 20. storočia spoločnosť začala vnímať, že ľudia majú technologické zázemie na skúmanie oceánu z podmorských stanovíšť. A že by tam mohli pracovať. Dokonca aj na niekoľko dní, týždňov...
22.2.2021 - Agáta Vřeská
Pomarančové Certiny DS Super PH500M: nádherné potápky s príbehom
Medzi najznámejšie projekty podvodných habitatov z tohto obdobia patria Tektite a Tektite II, kde prieskumníci nosili hodinky Certina a Rolex.
Významné boli aj misie SEALAB a najmä SEALAB II, ktoré viedol kapitán George F. Bond, "otec saturačného potápania". Jeho cieľom bolo otestovať dlhodobý pobyt ľudí pod vodou v rámci vývoja saturačného potápania, technológie, ktorá umožňuje potápačom pracovať vo veľkých hĺbkach bez potreby opakovanej dekompresie.
Tím SEALAB II. Foto: www.hds.org
Počas misie potápači (akvanauti) testovali okrem iného aj hodinky značky Rolex a práve skúsenosti z projektu dali vzniknúť hodinkám s héliovým ventilom.
Problémom na podmorských staniciach bolo, že dusík mal na človeka anestetický účinok. Spôsoboval stav podobný opitosti, ale zároveň sťažoval dýchanie. Preto sa do zmesi pridalo hélium, ktoré nemá narkotické účinky, ľahšie sa dýcha pri vysokom tlaku, menej sa hromadí v tele a urýchľuje dekompresiu.
Akvanauti prežili v podmorskom prostredí celé týždne. Foto: sandiegoreader.com
Hélium má však také malé molekuly, že prenikali do hodiniek najmä cez tesnenia. Hodinkám to neprekáža, kým nenastane dekompresia a kým okolitý tlak klesá, tlak v hodinkách sa zvyšuje a hélium chce von. Ale nemôže. To spôsobovalo poškodenie vnútorných súčiastok alebo dokonca úplné odpálenie skla hodiniek.
Doxa a Rolex boli prvé značky, ktoré sa s týmto problémom vysporiadali.
Hodinky Doxa Conquistador s HEV. Foto: analogshift.com
Doxa svojim modelom Conquistador z roku 1969 (a podľa niektorých zdrojov dokonca 1968), ktorý bol prvým komerčne dostupným potápačským modelom s héliovým ventilom. Rolex so svojimi Sea-Dweller, ktoré boli určené predovšetkým profesionálnym pracovníkom. Spoločnosť Rolex zrejme ako prvá podala patentovú prihlášku, avšak Doxa už v tom čase mala funkčný prototyp.
Héliový ventil je jednosmerný ventil, ktorý umožňuje nahromadenému héliu v hodinkách kontrolovaným spôsobom opustiť puzdro. Môže byť buď automatický (otvorí sa hneď, ako je tlak v hodinkách vyšší ako tlak okolia), alebo manuálny. Bežní smrteľníci, ale ani väčšina potápačov ho na hodinkách nikdy nebude potrebovať. Bol to však významný míľnik pre historický vývoj potápačských hodiniek.
Jacques Yves Cousteau nosil hodinky Doxa. Foto: timeandtidewatches.com
Boli však aj značky, ktoré zaujali lišiacky prístup. Prečo vymýšľať spôsob, ako dostať hélium z hodiniek von, keď môžeme vymyslieť dostatočne odolné puzdro, ktoré hélium udrží vonku?
Jednou z nich bola spoločnosť Seiko. Možno poznáte príbeh o tom, ako spoločnosť Seiko dostala v roku 1968 list od komerčného potápača Hiromiho Ošimu, ktorý sa sťažoval, že hodinky sa v hĺbke poškodia. Spoločnosť Seiko pod vedením vedúceho vývoja Taro Tanaku navštívila potápača a dokonca sa spustila do zvonu, aby otestovala podmienky.
Seiko Tuna 6159-022. Foto: monochrome-watches.com
Po niekoľkých rokoch vývoja (1975) prišli s hodinkami, ktoré mali niekoľko inovatívnych riešení vrátane monoblokového puzdra (ako prvé použilo titán) a tesnenia v tvare písmena L, ktoré zabraňovalo prenikaniu hélia do hodiniek. Hodinky mali tvar konzervy s tuniakom (ref. 6159-022). Jedny z najznámejších hodiniek na svete, Seiko Tuna. O tri roky neskôr spoločnosť Seiko predstavila aj prvé potápačské hodinky na svete vhodné na saturačné potápanie s quartzovým strojčekom.
5.1.2021 - Agáta Vřeská
TOP 6 Seiko prezývok, ktoré každý seikár musí poznať
Nasledujúce roky sa niesli najmä v duchu presadzovania technologických zručností jednotlivých značiek.
Čoraz viac sa používali nové zliatiny a materiály, ako napríklad titán, keramika a zafír. Hodinky sa však menili aj zvnútra. Spočiatku má quartz tendenciu dopĺňať mechanické, ale čoskoro začína dominovať. Boli lacné, presné a ponúkali ďalšie funkcie. Potom sa jedna značka za druhou predbiehala a míľniky padali ako hrušky na jeseň.
29.7.2025 - Eliška Měrková
Príbeh značky Citizen – Vždy víťazom
Z tohto obdobia musíme spomenúť modely ako Citizen Professional Diver 1300m (1982), ktoré mali korunku na 9. hodine, celotiatanové puzdro, quartzový strojček a boli jednými z najodolnejších hodiniek na vtedajšom trhu. Seiko v tom istom roku predstavilo prvé potápačské hodinky s chronografom a alarmom, ktoré kombinovali ana-digi displej a stali sa známe ako"Seiko Arnie".
Citizen Professional Diver 1300 m, 1982. Foto: Citizen
Prvenstvo mali aj hodinky Citizen Promaster Aqualand JP2000-08E z roku 1985, ktoré boli prvými hodinkami s plne elektronickým analógovým hĺbkomerom a digitálnou pamäťou. Mnohí ich považujú za vrchol funkčných potápačských hodiniek, pretože potom prišli počítače.
Reklama na Citizen Promaster Aqualand s hĺbkomerom a digitálnou pamäťou. Foto: Citizen
Zrodili sa však aj ďalšie ikony, ako napríklad Casio Frogman, ktoré boli plne digitálne a presadili sa do bežného predaja so špecifickým dizajnom. A mohli by sme pokračovať.
13.12.2022 - Agáta Vřeská
Casio Frogman oslavuje 30 – Príbeh od žubrienky po tridsaťročnú žabu
Dnes sa potápačské hodinky hodnotia podľa medzinárodnej normy ISO 6425. Prvú verziu predstavila Medzinárodná organizácia pre normalizáciu v roku 1996. Podrobné podmienky a vývoj certifikácie ISO nájdete v našom článku o vodotesnosti:
10.3.2021 - Agáta Vřeská
VŠETKO NA TÉMU: Vodeodolnosť hodiniek
Okrem pridávania funkcií a zavádzania noriem sa však deje aj niečo iné. Vlastne dve veci. Po prvé, potápačské hodinky už nie sú len nástrojom pre potápačov, ale stávajú sa kultúrnym fenoménom a módnym doplnkom. A po druhé, do popredia sa dostávajú nielen "nástrojové hodinky", ale aj "hodinky na potápanie", v angličtine by sme povedali beater watch, kde sa práve potápačský štýl ukazuje ako skvelá voľba.
Zástupcom prvého trendu sú samozrejme hodinky Rolex Submariner, ktoré preslávil James Bond. Hodinky z tejto filmovej série by boli na samostatný článok (možno nabudúce). Boli tu však aj ďalšie filmy a slávni herci, pri ktorých si ľudia začali čoraz viac všímať, čo nosia. A chceli to aj oni. A tak ďalej. Girard by bol spokojný. :)
Rolex Submariner na zápästí Jamesa Bonda. Foto: www.gq-magazine.co.uk
S tým súvisí aj naša druhá položka a nastupujúci trend. Trend hodiniek, ktoré sú uznávané pre svoje funkcie, nemusíte sa o ne báť, ale zároveň sú cenovo dostupné. A presne také boli hodinky Seiko SKX 007/009. Mali všetko – status potápok, nosil ich slávny herec v slávnom filme, vyzerali fantasticky a mohli ste si ich dovoliť.
Robert Redford vo filme Všetko je stratené nosia Seiko SKX009. Foto: Hodinkee.com
22.7.2025 - Agáta Vřeská
Sprievodca výberom značky Seiko
A čo dnes?Na našej planéte už neexistuje miesto, ktoré by bolo príliš hlboké na ponorenie hodiniek. Značky ako Rolex a Omega sa o to postarali.
Možno si spomínate na rok 1960, keď sa hodinky Rolex Deep Sea Special spustili v batyskafe Trieste do Mariánskej priekopy, najhlbšieho miesta v oceáne. V roku 2012 podnikol režisér James Cameron samostatný zostup a rozhodol sa umiestniť na vonkajší plášť batyskafu značku Rolex Deepsea Challenge. Hodinky samozrejme prežili, inak by sa o nich nepísalo.
James Cameron pri ponore do Mariánskej priekopy. Foto: watchesbysjx.com
V roku 2022 spoločnosť Rolex predstavila ľahšie nositeľnú verziu hodiniek Rolex Deepsea Challenge (ref. 126067), ktorá je testovaná do hĺbky 11 000 m (36 090 stôp), s dodatočným testovaním do hĺbky 13 750 m (13 000 stôp). Titánové puzdro s inovatívnou korunkou Ringlock ukrýva automatický strojček a patrí k technickým špičkám potápačských hodiniek.
Na trhu je však množstvo značiek, ktoré ponúkajú nadštandardné potápačské hodinky s neuveriteľnou vodotesnosťou, ktorá sa ešte pred polstoročím zdala takmer nemožná. Či už ide o model Omega Ultra Deep (6 000 metrov), alebo spomedzi nezávislých značiek o Oris Aquis Pro (4 000 metrov) či prakticky neznáme H2O Kalmar 10 Miles Abyss (16 093 metrov).
Potápači berú hodinky ako záložný nástroj a spoliehajú sa na počítače. Určite sa už stalo, že počítač zlyhal a hodinky boli pripravené zachrániť život v hĺbke desiatok metrov. Ale to už nie je hlavná náplň potápačských hodiniek.
A áno, väčšine z nás budú stačiť hodinky s bežnou stovkou a héliový ventil v živote nepoužijeme. Ale nie sú potápky aj tak jednoducho dych vyrážajúce?
Zdroje fotografií:
Mohlo by vás tiež zaujímať:
25.6.2025 - Agáta Vřeská
História závodných hodiniek a ikonické modely, ktoré zrýchlia tep – Pre mužov, ktorí konaj
30.8.2021 - Agáta Vřeská
6 NAJ: Pánske potápačské hodinky
Každú párnu stredu prehľad nových článkov a súťaže o hodinky na váš email.