Príbeh značky Longines – Prvé hodinky s funkciou flyback, GMT aj kremeňové hodinky

Tagy: O značke | Longines | Klasické

Agáta Vřeská | 13.11.2026 | 24 MIN

Názov Longines znie povedome bez ohľadu na to, či ste v svete hodiniek nováčikom, alebo sa mu venujete už roky. Ich vintage kúsky patria medzi najvyhľadávanejšie a súčasná kolekcia vzbudzuje túžbu vlastniť aspoň jedny. Ako sa značke z malej dedinky v pohorí Jura podarilo dosiahnuť takúto povesť?

Počiatky manufaktúry na dlhých lúkach

Hoci vznik značky Longines sa datuje do roku 1832, my začneme hlbšie v minulosti. A načrtneme si vtedajší hodinársky priemysel v oblasti, kde vznikla jedna z najvýznamnejších švajčiarskych značiek tej doby.

Hodinkárska tradícia sa začala v údolí Saint-Imier, ležiacom v kantóne Bern, neďaleko známeho hodinkárskeho centra La Chaux-de-Fonds, už v 18. storočí. Predtým to bola čisto poľnohospodárska oblasť, ale hodinárstvo sa tu výrazne presadilo a už na začiatku 19. storočia v tomto odvetví pracovalo vyše dvesto ľudí.

V neďalekom meste Corgémont sa približne okolo roku 1750 objavil prvý profesionálny hodinár Jonas Raiguel a v jeho práci pokračovali aj jeho potomkovia. Svoju firmu presťahovali okolo roku 1800 práve do Saint-Imier a spoločnosť Raiguel le Jeune sa stala dominantnou.

Zdroj: Longines

V roku 1820 Raiguel uzavrel partnerstvo so svojím švagrom Florianom Morelom a vznikla spoločnosť Raiguel Jeune & Cie.

A teraz prichádza náš prvý zlomový bod. V roku 1832 Raiguel ponúkol partnerstvo Augustovi Agassizovi.

Hodinky Agassiz z 18-karátového zlata, cca 1890, keď Agassiz pracoval v spoločnosti Raiguel Jeune. Foto: https://somlo.com

Auguste Agassiz mal znalosti v oblasti bankovníctva aj hodinárstva a kontakty v zahraničí, predovšetkým v Amerike. V roku 1838 Raiguel opustil spoločnosť a Agassiz s Morelom prevzali podnik a premenovali ho na Agassiz & Co. V rokoch 1846–1847 odišiel aj Morel, a tak sa Agassizsa stal jediným majiteľom a svoju spoločnosť premenoval na Auguste Agassiz.

Továreň Longines, 1867. Foto: https://grail-watch.com

Možno si kladiete otázku, prečo je úvod taký dlhý. Naše „náčrtovanie“ má však svoje opodstatnenie, najmä ak chceme pochopiť, aký veľký vplyv mala spoločnosť Longines na podobu hodinárskeho remesla vo Švajčiarsku. V tej dobe bolo totiž bežné, že sa hodinky montovali metódou tzv. établissage; jednotlivé časti hodiniek vyrábali jednotliví robotníci vo svojich domovoch alebo malých dielňach a až následne sa všetko kompletizovalo v hodinárskej dielni. O to sa staral práve Agassiz, rovnako ako o následnú distribúciu.

Radšej počúvate? História spoločnosti Longines vo videu:

Práve vývoz do Ameriky bol dôležitou súčasťou úspechu značky Longines. V 60. rokoch 19. storočia však predaj na americkom kontinente poklesol. Dôvodom bola silná konkurencia nových amerických hodinárskych firiem, ako napríklad Waltham, a predovšetkým ich schopnosť efektívnej výroby vďaka montážnym linkám, a tým aj masovejšej produkcii a nižším cenám.

3.9.2025 - Agáta Vřeská
História mechanických hodiniek – Cesta od vežových hodín k mechanickým skvostom

Švajčiarsky priemysel, kde sa všetko stále robilo ručne, s tým nemohol súťažiť. To si uvedomil Ernest Françillon, Agassizov synovec, ktorý do firmy nastúpil v roku 1852. Mladý ekonóm mal elán, víziu a vzhľadom na zhoršujúce sa zdravie Agassiza čoskoro prevzal vedenie firmy. V roku 1863 predstavil Françillon Agassizovi myšlienku, že postaví novú továreň a zjednotí celú výrobu pod jednou strechou.

Agassiz a Françillon. Foto: Longines

Agassiz mu dal svoje požehnanie, ale nevyhnutným krokom bolo prijať do firmy kvalitného inžiniera, ktorý by hodinárov naučil pracovať so strojmi. Preto prijali do firmy svojho príbuzného Jacquesa Davida ako technického riaditeľa.

V roku 1866 Ernest Francillon kúpil dva pozemky a starý mlyn na pravom brehu rieky Suze v Saint-Imier na mieste zvanom „Les Longines“ (v preklade „dlhé lúky“). O rok neskôr už stojí továreň a rieka prostredníctvom mlynského náhonu zabezpečuje energiu.

Rýchlo sa rozrastajúca továreň v Les Longines, okolo roku 1899. Foto: https://grail-watch.com

Zjednotil robotníkov a hodinárov pod jednou strechou a stal sa tak prvou švajčiarskou spoločnosťou v histórii a prvou hodinárskou spoločnosťou na svete, ktorá mala kompletnú výrobu na jednom mieste.

Dôležitým prvkom bolo však aj využitie moderných technológií hodinových strojčekov. Nezabúdajme, že sa nachádzame v dobe, keď väčšina švajčiarskych hodinárov stále používala takzvaný valcový mechanizmus, zatiaľ čo americká konkurencia už využívala modernejší a presnejší kotvový mechanizmus.

Navyše značky ako Patek a Heuer už od 50. rokov používali na naťahovanie a nastavovanie hodiniek korunku namiesto kľúčika a aj Francillonovi došlo, že to je budúcnosť.

Vreckové hodinky Longines, 1831. Foto: swatchgroup.com

Preto keď v roku 1867 predstavila svoj prvý vlastný kaliber A20, išlo o mechanizmus s kotvovým krokom a hodinky sa natahovali pomocou korunky. Samozrejme, ešte dlho vyrábala aj vreckové hodinky natahované kľúčikom, ale schopnosť pozerať sa do budúcnosti bola pre značku zásadná.

V roku 1874 bolo mesto Saint-Imier napojené na železničnú sieť, a tak továreň začala využívať parné stroje na uhlie, ktoré bolo dovtedy bez železnice náročné dopravovať v potrebnom množstve. Komín, z ktorého stúpa dym, sa stal jedným z charakteristických znakov továrne Longines.

Továreň Longines, 1891. Zdroj: vintagewatchstraps.com

Keď sa technický riaditeľ Jacques David v roku 1876 vrátil z výstavy vo Filadelfii, predložil jasnú myšlienku, že je nevyhnutné mechanizovať celý proces podľa vzoru amerických hodinárskych firiem. Trval na tom tak vytrvalo, až Françillon súhlasil a tým začal proces, ktorý zmenil nielen Longines, ale celé švajčiarske hodinárstvo.

Jacques David spísal podrobnú správu o tom, ako fungujú americké hodinárske firmy, a to nielen pokiaľ ide o výrobu a technológiu, ale aj o organizáciu firiem či účtovníctvo. Navštívil Waltham aj Elgin a na 108 stranách opísal okrem iného aj svoje zdesenie z toho, čo Američania dokázali dosiahnuť za taký krátky čas, a varoval, že ak nedôjde k automatizácii niektorých výrobných procesov vo Švajčiarsku, bude to mať neblahé následky. Táto správa je aj dnes voľne k stiahnutiu.

Všetky vyššie opísané udalosti mali zásadný vplyv. Spoločnosť Longines sa stala jednou z najmodernejších švajčiarskych hodinárskych firiem tej doby, a to aj vďaka industrializácii. Samozrejme, ešte potrvá, kým stroje zvládnu vyrobiť všetky súčiastky s minimálnou odchýlkou, ale už na začiatku sa rapídne znížila potreba ručného dodopracovávania jednotlivých dielov.

Waltham Watch Company 1876. Foto: watkinsr.id.au

S efektívnosťou stúpala aj presnosť a kvalita hodín. V roku 1910 mal Longines už vyše 1000 zamestnancov a boli schopní vyrobiť kompletné hodinky priamo v továrni Longines. Teda strojčeky, puzdrá, montáž.

Továreň Longines, cca 1911, Foto: Fred Boissonnas

Ako v tej dobe vyzerala výroba a montáž hodiniek Longines, ukazuje toto video:

V roku 1878 predstavila spoločnosť Longines svoj prvý kalibr s chronografom s označením 20H. Na výstave v Paríži získal zlatú medailu. Išlo o takzvaný monopusher chronograf, teda spustenie, zastavenie a vynulovanie pomocou jednej korunky. Spoločnosť Longines ho vyrobila na základe požiadavky svojho amerického distribútora, ktorým bol (ešte pred spoločnosťou Wittnauer) J. Eugène Robert.

Chronograf Longines, 1878. Foto: invaluable.com

J. Eugène Robert bol švajčiarsky hodinár a technický poradca, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil Ernesta Francillona pri zakladaní továrne Longines a zavádzaní priemyselnej výroby hodín. Je považovaný za Francillonovho mentora a kľúčovú postavu, ktorá priniesla technické know-how potrebné na vznik manufaktúry Longines. Stal sa tiež jedným z prvých zahraničných obchodných zástupcov spoločnosti Longines v USA.

Konštrukčné riešenie sa pripisuje Alfredovi Lugrinovi, ktorý pracoval ako externý konštruktér pre spoločnosť Longines, avšak práve Longines uviedol tento mechanizmus do výroby. Na rozdiel od iných chronografov tej doby bol výrazne lacnejší a využíval stĺpové koleso. Hlavný význam však spočíval v tom, že si tým Longines otvoril cestu k spolupráci so svetom pretekov, v tej dobe predovšetkým s jazdeckým športom.

Kalibr H20. Foto: invaluable.com

Alfred Lugrin bol vizionársky hodinár, ktorý sa vyučil u LeCoultrea. V polovici 80. rokov založil vlastnú spoločnosť, neskôr známu ako Lemania – áno, tá Lemania.

Nie je teda divu, že keď sa v roku 1896 konali prvé medzinárodné olympijské hry v modernej ére, ktoré založil barón Pierre de Coubertin, spoločnosť Longines sa stala oficiálnym časomeračom tejto historickej športovej udalosti.

Slávnostné otvorenie letných olympijských hier v Aténach; 1896. Foto: Wikipedia

Názov Longines a slávne logo s okrídlenými hodinami

Je už asi zrejmé, že Longines bol v tej dobe veľmi úspešný. A to bol dôvod, prečo sa stal terčom falšovateľov. Francillon si to však nenechal líbiť.

Po zavedení švajčiarskeho zákona na ochranu ochranných známok dal v roku 1880 zaregistrovať obchodné meno „Longines“. Francillon tiež v roku 1889 zaregistroval na vtedajšom Federálnom úrade pre duševné vlastníctvo továrenskú značku s okrídlenými presýpacími hodinami. Táto značka bola následne (v roku 1893) medzinárodne prihlásená v rámci Madridského dohovoru a dodnes je najstaršou platnou a nezmenenou ochrannou známkou v medzinárodnom registri WIPO.

Motív okrídlených hodín vybral Ernest Francillon.

Názov Longines si Ernest Francillon zaistil už v roku 1880 a o deväť rokov neskôr k nemu pridal slávne okrídlené presýpacie hodiny – dnes najstaršiu stále platnú ochrannú známku na svete.

Logo Longines sa často vyražalo priamo na mostíkoch strojčeka, aby bolo možné hodinky jednoznačne identifikovať. Tým sa Longines chránil aj v prípadoch, keď sa hodinky nemontovali priamo vo Švajčiarsku.

Vývoj loga Longines.

Typickým príkladom bolo Anglicko, jeden z dôležitých trhov pre Longines. Dovážané hodinky niekedy niesli dokonca britské puncové značky, pretože museli prejsť londýnskou puncovou skúšobňou. S cieľom znížiť clo sa strojček a puzdro často dovážali samostatne a montovali sa až v Británii.

Navyše v 19. a na začiatku 20. storočia bolo v Anglicku bežné, že na ciferníkoch zahraničných hodín nebolo uvedené meno výrobcu ani predajcu, alebo dokonca žiadne meno. Obchodníci totiž nechceli skladovať tovar neanglických značiek a zároveň zákazníci veľmi uprednostňovali domáce výrobky.

Spoločnosť Baume & Co. London, ktorá zabezpečovala dovoz hodiniek Longines do Británie od 70. rokov 19. storočia až do polovice 20. storočia, tento prístup zámerne podporovala. Chcela, aby zákazníci vnímali kvalitu hodiniek hlavne prostredníctvom mena Baume.

Reklama spoločnosti Baume & Co. London, 1915. Foto: vintagewatchstraps.com

A takýchto príkladov by sme našli veľa. Spoločnosť Longines dodávala svoje strojčeky aj slávnej firme Mappin & Webb, ktorá je známa nielen svojou dlhou históriou, ale aj postavením dvorového dodávateľa britskej kráľovskej rodiny.

Hodinky Longines predávané prostredníctvom spoločnosti Mappin & Webb; 1908. Foto: https://www.easyliveauction.com

Éra chronografov, letectva a GMT (20.–40. roky)

Prvý chronograf, kalibr 20H z konca 70. rokov, bol pre značku kľúčový, umožňoval však len krátke merania, pretože nemal minútové počítadlo. Ten obsahoval až kalibr 19CH z roku 1889 a ešte významnejší bol kalibr 13.33Z s presnosťou 1⁄5 sekundy, ktorý prišiel v roku 1913. Bol to totiž prvý chronograf navrhnutý špeciálne pre náramkové hodinky, nie upravený z vreckových.

Longines Monopusher Chronograph s kalibrom 13.33Z, 1930. Foto: vintagegoldwatches.com

Presadil sa aj počas prvej svetovej vojny. Stále išlo o takzvaný monopusher chronograf. Dvojtlačidlový chronograf, ktorý je bežný dodnes, sa objavil v roku 1925 v podobe kalibru 13,7.

Zaujímavé však je, že spoločnosť Longines podľa svojich záznamov vyrobila niekoľko kusov s kalibrom 13.33Z ako dvojtlačidlové chronografy s komplikáciou flyback – a to už v roku 1929, teda niekoľko rokov predtým, než si dala flyback patentovať!

Chronograf Longines 13.33Z Flyback, 1929. Foto: watchesbysjx.com

Spoločnosť Longines podala patent na chronograf s komplikáciou flyback v roku 1935 (schválený v roku 1936) a pýši sa tak označením prvého chronografu s funkciou flyback na svete.

30.9.2024 - Agáta Vřeská
Komplikácie mechanických hodiniek

Kalibr niesol označenie 13ZN a do sériovej výroby sa dostal v roku 1936. Bol výnimočný nielen funkciou flyback, ale aj použitím stĺpcového kolesa (konkurencia často používala lacnejšie vačkové) a navyše bol chronograf plne integrovaný do základu strojčeka, nielen „nasadený“, ako bolo bežnou praxou. Jeho nástupca, kalibr 30CH z roku 1947, sa používal až do 70. rokov. V porovnaní s predchádzajúcim modelom 13ZN bol predovšetkým tenší.

Longines 13ZN. Foto: Hodinkee.com

Hodinky boli na tú dobu nezvyčajne veľké (37–39,5 mm) a zároveň výborne čitateľné. Vysoká presnosť, odolnosť a inovácia v podobe funkcie flyback zaručili, že práve Longines sa stal obľúbeným u profesionálnych jednotiek.

Longines 13ZN-12, referenčné číslo 23086. Foto: Hodinkee.com

Jednou z najväčších a dodnes najžiadanejších úprav bol kalibr 13ZN-12. Mal totiž centrálnu minútovú ručičku (často červenej farby). Hodinky tak mali súčasne dve centrálne ručičky – pre sekundy a minúty.

A hoci sa značka Longines už v tom čase angažovala v športových odvetviach, ako je jazda na koni, lyžovanie či tenis, vďaka náramkovým chronografom si otvorila dvere do rýchlo sa rozvíjajúceho sveta letectva.

Snáď najdôležitejšou informáciou je, že Longines aktívne spolupracoval s kapitánom Philipom Van Hornom Weemsom z USA, ktorý bol zároveň inštruktorom leteckej navigácie a ktorý prišiel s nápadom, vďaka ktorému vznikli hodinky Weems Second-Setting Watch.

Prototyp hodiniek Weems. Foto: https://flightbirds.net

Hodinky mali na ciferníku otočný vnútorný disk s vytlačenou sekundovou stupnicou, ktorý bolo možné posúvať pomocou korunky. Pilot naladil časový signál (napríklad cez rádio), zarovnal vnútorný disk tak, aby sekundová ručička presne sedela, a mohol tak presne synchronizovať hodinky bez zastavenia mechanizmu.

Prvé hodinky s týmto riešením vyrobila spoločnosť Longines v roku 1926 v spolupráci s americkým distribútorom hodiniek Wittnauer.

Philip Van Horn Weems. Foto: Longines

Hodinky boli oficiálne prijaté americkým námorníctvom a používali ich aj civilní letci, napríklad Charles Lindbergh, ktorý sa preslávil prvým sólovým preletom nad Atlantickým oceánom v roku 1927.

Charles Lindbergh pri svojom lietadle Spirit of St. Louis, s ktorým uskutočnil prvý sólový let z New Yorku do Paríža. Foto: Longines

Svojím preletom sa zapísal do histórie. Počas iného letu sa v búrke stratil niekde nad Kubou a práve vtedy si uvedomil, že potrebuje lepšie znalosti navigácie, a stal sa žiakom Weemsa. Na základe Weemsovho konceptu navrhol Lindbergh slávny model Longines Lindbergh Hour Angle (1931).

Longines Lindbergh Hour Angle. Foto: aBlogtoWatch

Prečo boli také slávne? Hodinky Lindbergh Hour Angle umožňovali určiť zemepisnú dĺžku počas letu. A je to natoľko zaujímavé, že stojí za to si to podrobnejšie vysvetliť.

Začnime základnými informáciami (ktoré si ešte pamätáme z hodín zemepisu). Zem sa otočí o 360° za 24 hodín, teda o 15° za 1 hodinu. Ak poznáme presný čas na nulovom poludníku (Greenwich Mean Time / GMT) a zároveň miestny slnečný čas (podľa polohy Slnka), môžeme z ich rozdielu vypočítať, o koľko stupňov sme na východ alebo na západ od Greenwichu.

Hodinky mali otočnú lunetu so stupnicou hodinového uhla (hour angle) – teda priamym rozdelením 360° na 24 hodín (15°/hodina).

Nákres hodiniek Linbergh Hour Angle Watch. Foto: yourwatchhub.com

Princíp fungovania bol geniálny. Pilot nastavil na lunete čas GMT (ktorý zistil napr. z rádiového signálu) a na ciferníku odčítal miestny slnečný čas na základe pozorovania Slnka (napr. pomocou sextantu a tabuliek).

Rozdiel medzi oboma časmi odčítal priamo ako uhol (napr. 2 hodiny rozdielu = 30° zemepisnej dĺžky). Smer (východ/západ) určil podľa toho, či bol miestny čas pred alebo za časom GMT.

Moderná reedícia Longines Lindbergh Hour Angle

Najlepšie to pochopíte na príklade. Predpokladajme, že je 14:00 GMT. Miestny slnečný čas je 12:00. Otočím teda lunetu o 2 delenia proti smeru hodinových ručičiek, takže číslo 2 na lunete bude v „nulovej“ polohe. Tým viem, že som o -2 hodiny pozadu oproti GMT. Pozriem sa na stupne pri druhej hodine na ciferníku a zistím, že je to 30° západnej dĺžky (2 hodiny x 15° = 30°).

Otočná luneta niesla čísla 1–15 a slúžila ako pripomienka pre pilota, koľko hodín je rozdiel medzi časom GMT a miestnym slnečným časom. Vďaka tomu mohol na ciferníku rýchlejšie zistiť údaj o zemepisnej dĺžke v stupňoch.

A možno ste si všimli aj menšiu červenú stupnicu 1–15 uprostred ciferníka. Pomocou nej mohol dopočítať presný uhol podľa minút. Každá minúta totiž znamená 0,25°, ale počas letu bolo ťažšie počítať to z hlavy, preto mal pilot prevodný koeficient priamo na stupnici.

Napríklad, ak sa GMT a miestny slnečný čas líšili o 2 hodiny a 30 minút, pozrel sa na stupnicu a vedel, že 30 minút je 7,5°, takže celkový výpočet bol 37,5°.

Originál z roku 1931: Lindbergh Hour Angle v striebornom vyhotovení, vybavený ručne natahovaným strojčekom Longines kalibru 18.69N. Foto: Longines

Lindbergh zároveň ponechal možnosť nastavenia sekundovej ručičky bez nutnosti zastaviť hodinky, ako to bolo v prípade Weemsových hodín.

Hodinky Longines Lindbergh, 1931. Foto: Longines

Asi nikoho neprekvapí, že práve hodinky Longines nosili najväčší priekopníci (nielen) letectva tej doby. Konkrétne napríklad piloti Amelia Earhartová, Howard Hughes, Elinor Smithová či Amy Johnsonová, ale aj polárny výskumník Paul-Emile Victor.

Spoločnosť Longines však nedodávala len náramkové chronografy. Už v roku 1915 disponovala kalibrom 19.41 s 8-dňovou rezervou chodu, ktorý implementovala do veľkých hodín, ktoré sa pripevňovali na prístrojovú dosku lietadla. V roku 1919 sa potom stal oficiálnym dodávateľom Medzinárodnej leteckej federácie.

Amelia Earhart bola slávna americká letkyňa a prvá žena, ktorá sólovo preletela Atlantický oceán (1932). Nosila chronograf Longines s kalibrom 13.33Z. Howard Hughes bol jednou z najvýraznejších osobností 20. storočia. V roku 1938 obletel svet za 91 hodín a získal tým celosvetovú slávu. Jeho posádka počas letu používala navigačné prístroje a chronometre Longines. Vybudoval tiež letecké impérium v hodnote miliárd a jeho život zachytáva film Letec s Leonardom DiCapriom v hlavnej úlohe.

Hodinky Longines Siderograf umožňovali navigáciu podľa hviezd. Tento model mal Howard Hughes v roku 1938, keď obletel svet. Foto: Longines

Práve z tejto bohatej histórie pilotných hodín vznikla súčasná kolekcia Longines Spirit, ktorá debutovala v roku 2020. O dva roky neskôr, v roku 2022, prišla kolekcia Spirit Zulu Time, ktorá nadväzuje na inú dejovú líniu značky Longines...

Bola to totiž práve značka Longines, ktorá v roku 1908 vyrobila vreckové hodinky s dvoma časovými pásmami. Takýto – predchodca GMT. Boli určené pre zákazníka v Konštantínopole, kde bolo náročnejšie prevádzať miestny čas na západný (európsky).

Hodinky Longines 1908 Turkish Watch sú dnes uložené v múzeu Longines. Foto: Longines

Vo vtedajšej Osmanskej ríši (dnešné Turecko) sa deň tradične počítal od západu slnka. Preto Longines vyrobil hodinky, ktoré mali dve hodinové aj minútové ručičky (a malú sekundovú).

A už v roku 1925 predstavil prvé náramkové hodinky s možnosťou zobrazenia dvoch časových pásiem – Longines Zulu Time. Vyrobil ich pre Kráľovské kanadské námorníctvo a na ciferníku mali vlajku s písmenom Z (Zulu), čo je kód pre čas GMT v medzinárodnej rádiotelegrafii.

Prvé hodinky Longines Dual Time z roku 1925. Foto: portfoliomagsg.com

Každému časovému pásmu je priradené písmeno (napr. A = GMT+1, B = GMT+2... až po M, a záporné pásma N–Y). Písmeno Z označuje nulový časový posun a v leteckej komunikácii sa vyslovuje ako „Zulu“ podľa fonetickej abecedy NATO. Ak je teda napríklad odlet z New Yorku o 18:00 miestneho času, zapíše sa ako 2300Z, pretože NY je 5 hodín od GMT.

Spoločnosť Longines sa k hodinkám GMT vrátila až v novom tisícročí a svoje prvé cestovateľské hodinky GMT uviedla na trh až v roku 2022, práve v kolekcii Spirit Zulu Time. Išlo o kalibr L844.4 s 72-hodinovou rezervou chodu a kremíkovou vláskovou pružinou. A v roku 2025 predstavila model oslavujúci 100 rokov od prvých hodín Zulu – Longines Spirit Zulu Time 1925.

Longines Spirit Zulu Time 1925. Foto: Longines

Ale späť k nášmu príbehu. Pre našich vlastencov nesmiem vynechať model z roku 1935 s referenčným číslom 3582. Mal sklíčko osadené v otočnej lunete, takže sa otáčalo spolu s lunetou pri odčítavaní času. Boli určené pre československých pilotov a boli označené ako „Majetok vojenskej správy“. Odtiaľ čerpala spoločnosť Longines inšpiráciu pre svoju vintage reedíciu Longines Majetek, ktorú dnes nájdeme v kolekcii Heritage.

Longines Pilot Majetek 3582. Archív Longines

Éra potápačských hodín a vysokofrekvenčná presnosť (50.–70. roky)

Hoci si značku Longines úzko spájame s pilotnými hodinkami, ani v budovaní histórie vodotesných a potápačských hodín nezostávala pozadu.

Už samotná skutočnosť, že v roku 1937 vyrobil prvý vodotesný chronograf ( teda s tlačidlami chránenými proti vode, tzv. „mushroom pushers“), je pozoruhodná a získala svetové prvenstvo.

Chronograf Longines „mushroom pushers“ s kalibrom 13ZN. Foto: revolutionwatch.com

V tej dobe boli chronografy veľmi žiadané a len máloktorá značka vyrábala vlastné strojčeky. Spoločnosť Longines však dokázala vyrábať prakticky všetky oceľové komponenty vo vlastných prevádzkach. O výrobu vodotesných chronografov sa v tom istom období pokúšalo mnoho značiek, napríklad Mido či Omega, Longines s referenčným číslom 4270 však tento problém dokázal vyriešiť asi najlepšie.

Ukážka reklám na Longines z 50. rokov od Farrena Pricea, prestížneho austrálskeho klenotníka a predajcu luxusných hodín. Foto: Farren Price

Omnoho známejší je však určite model Legend Diver, ref. 7042, známy ako Supercompressor, ktorý Longines predstavil v spolupráci so spoločnosťou Piquerez SA v roku 1959. Mali vnútornú otočnú potápačskú stupnicu, vďaka čomu bola chránená pred poškodením. Ponúkali vodotesnosť do hĺbky 120 metrov a poháňal ich automatický kalibr 19AS s 18 000 polokmitmi za hodinu.

Longines Legend Diver ref. 7042. Foto: virginiavintagewatches.com

20.7.2026 - Eliška Mertová
Longines Legend Diver recenzia – Legen- počkaj si...

Dnes ho Longines ponúka v modernej reedícii. Medzi zaujímavosti patrí aj to, že Longines sa v 50. rokoch stal jedným z prvých, kto zaviedol produktové kolekcie ako samostatné „rodiny“ modelov. Dnes to považujeme za samozrejmosť. Prvou takouto kolekciou bola Conquest (1954) a neskôr z nej vznikla športová podkolekcia HydroConquest.

Kalibr 19AS v hodinkách Longines Supercompressor. Foto: lunaroyster.com

Označenie Supercompressor sa všeobecne používa pre hodinky s dvoma korunami a vnútornou otočnou lunetou. V skutočnosti však ide o označenie konkrétneho vzoru puzdier výrobcu Ervin Piquerez SA (EPSA). Mali patentovanú metódu tesnenia, ktorá zabezpečovala, že čím hlbšie pod vodu ste s hodinkami išli, tým lepšie tesnili. Spoločnosť EPSA vyrábala puzdrá od konca 50. rokov až do začiatku 70. rokov a využívali ich desiatky značiek. Okrem Longines aj Jaeger-LeCoultre, Hamilton, IWC, Blancpain a ďalšie.

Do tejto éry patrí aj model Longines Ultra-Chron Diver, ref. 7970 z roku 1967. Jeho výnimočnosť spočíva predovšetkým vo vysokofrekvenčnom mechanizme hi-beat (5 Hz), vďaka ktorému dosahoval presnosť s odchýlkou dvoch sekúnd za deň! Išlo tak o prvé potápačské hodinky s 10 pohybmi sekundovej ručičky za sekundu.

Longines Ultra-Chron Diver s mechanizmom hi-beat. Foto: analogshift.com

Mimochodom, spoločnosť Longines sa pri svojich modeloch Ultra-Chron vyrábaných od 60. rokov zaviazala, že budú mať maximálnu odchýlku 1 minútu za mesiac, teda práve 2 sekundy za deň. To je oveľa presnejšie ako požiadavky na chronometre.

A tým sme sa dostali k ďalšiemu príbehu. Príbehu o vysokofrekvenčných hodinkách Longines.

16.2.2026 - Agáta Vřeská
Recenzia hodinky Longines Ultra-Chron Classic – Synonymum presnosti s vysokou frekvenciou pre moderné zápästie

V roku 1939 predstavila spoločnosť Longines slávny „vysokofrekvenčný lyžiarsky časomerač“ vybavený strojčekom s frekvenciou 36 000 kmitov za hodinu, schopným merať desatiny sekundy, ktorý sa stal štandardom v športovom meraní času. Foto: europastar.com

Zatiaľ čo sa väčšina výrobcov na prelome 50. a 60. rokov pripravovala na príchod elektroniky, v dielňach Longines vznikol projekt, ktorého cieľom bolo dosiahnuť absolútne špičkové výsledky vo vtedajších prestížnych súťažiach presnosti v Neuchâteli.

V roku 1959 tak vznikol kalibr 360. A to za iba sedem mesiacov od prvého návrhu a bez použitia počítačov. Mal obdĺžnikový tvar, vďaka čomu mohol mať veľký perovník a tiež zotrvačník s presnou reguláciou. Bol ručne natahovaný a bežal na vysokej frekvencii 36 000 kmitov za hodinu, teda 5 Hz – čo je dvojnásobok bežnej frekvencie vtedajších mechanických hodín. Táto rýchlosť mu zabezpečovala bezprecedentnú stabilitu chodu.

Kalibr 360 vykazoval v priemere odchýlku iba 0,07 sekundy za 24 hodín; odchýlka v rôznych polohách, vypočítaná počas súťaže pri piatich rôznych teplotách v priebehu 45 dní, bola len 0,19 sekundy!

Kalibr 360 sa v observatóriových súťažiach stal doslova legendou. Spoločnosť Longines s ním v rokoch 1959 až 1967 podala takmer päťsto prihlášok do testov presnosti – viac ako akákoľvek iná značka. Najlepších výsledkov dosiahol okolo roku 1966, keď získal jedno z najvyšších hodnotení v histórii. Celkovo vzniklo len asi 200 kusov rozdelených do štyroch sérií v rokoch 1959 až 1963. Nikdy však nebol určený na sériovú výrobu.

V rokoch 1961 až 1962 bol kalibr 360 považovaný za najpresnejší chronometer na svete. Foto: europastar.com/

Stal sa však základom pre kalibre rodiny 430, ktoré mali tiež vysokú frekvenciu. Niektoré sa mohli pochváliť aj certifikáciou COSC a objavili sa v mnohých športových modeloch značky Longines. Medzi tie najznámejšie patrí práve model Ultra-Chron Skindiver 7042, o ktorom sme už hovorili vyššie, alebo Longines Ultra-Chron Professional Diver's ref. 8221 s vodotesnosťou 300 metrov a vnútornou stupnicou Supercompressor z roku 1968.

Model Ultra Chron z roku 1966 s mechanizmom L430 – prvé náramkové hodinky s mechanizmom hi-beat s presnosťou do 1 minúty za mesiac.

Do polovice 70. rokov vyrobila spoločnosť Longines vyše pol milióna hodiniek Ultra-Chron. Na slávu pôvodných modelov nadviazala v roku 2022 vydaním modernej série Ultra-Chron. Tie majú vďaka kalibru L836.6, vyvinutému priamo pre Longines, tiež frekvenciu Hi-Beat, navyše kremíkovú vláskovú pružinu a v teste COSC dosiahli priemernú odchýlku 1,47 sekundy denne.

Začiatok 60. rokov bol krásnym obdobím. Stačí si uvedomiť, že to bolo naposledy, čo boli mechanické hodinky presnejšie ako akékoľvek elektronické hodinky. Potom však nastalo obdobie, ktoré bolo poznačené predzvesťami zmien. Od amerického projektu X, ladičiek, švajčiarskeho projektu Beta 21 až po japonské Astron.

Možno si spomínate, že sa Longines v roku 1970 pripojil k švajčiarskemu konzorciu CEH (Centre Electronique Horloger), ktoré vyvinulo strojček Beta 21, a preto aj Longines spolu so značkami (ako Omega, Rolex, Patek Philippe, IWC, Rado a ďalšie) používal vo svojich hodinkách strojčeky Beta 21.

Na vývoji sa však nepodieľal, zato sa oveľa skôr zapojil do vývoja vlastného riešenia Ultra-Quartz, ktoré dodnes prezentuje ako „the World’s first Cybernetic Watch“.

Hodinky Longines Ultra-Quartz boli predstavené 20. augusta 1969, teda skôr ako Seiko Astron, Beta-21 aj ďalšie nezávislé projekty. Kalibr 6512 bol však iný, než ako ho poznáme z dnešných kremeňových hodín.

Foto: https://www.plus-ultra.ch/

Namiesto štandardného integrovaného obvodu využíval množstvo samostatných elektronických komponentov a práve zložitosť a nákladnosť boli pravdepodobne dôvodmi, prečo aj napriek označeniu prvých komerčných kremeňových hodín sa toto historické prvenstvo pripisuje práve modelu Seiko Astron.

Longines Ultra-Quartz. Foto: ©Europa Star 2/1970

Spoločnosť Longines totiž zostala len pri prototype a technicky zložitý mechanizmus sa nikdy nedostal do sériovej výroby.

Longines Ultra-Quartz. Foto: electricwatches

Moderná éra a vstup do Swatch Group

Keď som po prvýkrát čítala o značke Longines, ohromilo ma, že od úplne prvého kusu z roku 1867 má každý vyrobený kus svoje jedinečné sériové číslo, ku ktorému sú priradené všetky podrobnosti – typ mechanizmu, materiál a tvar puzdra, typ náramku či remienka atď. Všetko je archivované v stovkách a stovkách kníh, ktoré sú dodnes k videniu v múzeu Longines. Fascinujúce je, že o každých hodinkách zistíte aj to, komu a kedy boli fakturované.

Múzeum Longines. V knihách sú vedené záznamy o každom predaji hodiniek. Foto: Longines

Samozrejme, aj v modernej dobe si Longines vedie podrobné záznamy, ale už ich zaznamenáva digitálne do počítača. A tým sa dostávame k poslednej kapitole nášho príbehu.

V predchádzajúcej kapitole sme skončili pri márnom pokuse o vlastné kremeňové hodinky, následnom využití BETA-21 a samozrejme vplyve kremeňovej krízy, ktorá zasiahla aj Longines. Prekonať toto obdobie pomohlo spoločnosti Longines nielen pripojenie k Swatch Group (resp. najskôr ASUAG a následne... to už viete), ale aj silné meno a bohatá história.

Dnešná manufaktúra Longines. Foto © Keystone / Christian Beutler

V roku 1984 Longines ešte predstavil model Conquest VHP (Very High Precision), kremeňový model s výnimočnou presnosťou (+-10 sekúnd/rok) a dlhou výdržou batérie. Tá bola približne 4 roky, čo bolo na tú dobu a pri takomto mechanizme nezvyčajné, ale predovšetkým išlo o termokompenzovaný mechanizmus, vďaka čomu dosahoval odchýlku do ±10 sekúnd za rok. Moderná verzia (od roku 2017) ponúka ešte vyššiu presnosť (+-5 s/rok) s výdržou batérie takmer päť rokov a korekciou ručičiek po náraze alebo vystavení magnetizmu. Medzi takéto kalibre patria napríklad L288.2 alebo chronografický L289.2.

Longines Conquest V.H.P. L37164766. Foto: Longines

Od roku 1987 však už nevyrába vlastné kalibre, ale používa základ ETA, ktorý je však špeciálne upravený pre jej potreby. Niektoré z nich sú dokonca vyrábané výlučne pre Longines, ako je to v prípade kalibru L844.4 pre model Zulu Time.

Kalibr L844.4 s frekvenciou 25 200 polokmitov za hodinu. Foto: Longines

V 90. rokoch sa potom Longines prorocky vrátil k hranatým hodinkám vo svojej kolekcii DolceVita, ktorá čerpala inšpiráciu zo zlatého veku Art Deco v 20. rokoch 20. storočia. Mimochodom, obdĺžnikové hodinky z roku 1916, ktoré obsahovali tiež hranatý mechanizmus, sú dôkazom filozofie spoločnosti Longines, že mechanizmus má kopírovať tvar puzdra.

11.12.2025 - Agáta Vřeská
Longines DolceVita Quartz recenzia – A život je hneď sladší

Hodinky Dolce Vita nosí ambasádorka značky Jennifer Lawrence ako takzvaný „tichý luxus“. Foto: Longines

A nie je náhodou, že práve Longines je oficiálnym časomeračom najvýznamnejších dostihových a jazdeckých organizácií a podujatí, vrátane Royal Ascot, Kentucky Derby či Melbourne Cup.

Longines ako hlavný časomerač na Kentucky Derby. Foto: townandcountrymag.com

V roku 2012 bol predstavený systém Quantum ako najpokročilejšia metóda merania času, ktorú spoločnosť Swiss Timing vyvinula pre Longines. Zahŕňa nielen meranie času, ale aj spracovanie výsledkov pre tlač a vysielanie. Systém je schopný merať čas s presnosťou až na milióntinu sekundy.

Longines je silný aj vďaka známym tváram. Jeho ambasádori sú zmesou osobností zo sveta športu (tenis, parkúr, lyžovanie, gymnastika...) a filmových hviezd.

Pravdepodobne najsilnejšími menami súčasnosti sú Kate Winslet (Titanic, Predčítač, Boh masakru), Jennifer Lawrence (Hry o život, Passengers, Červená volavka) a Henry Cavill (Čarodejník, Superman, Tudorovci).

Medzi najdlhšie trvajúce spolupráce patrí spolupráca s indickou modelkou a herečkou Aishwaryou Rai Bachchan, ktorá sa stala Miss World 1994.

Súčasným mottom značky Longines je „Elegance is an attitude“. V preklade to znamená niečo ako „Elegancia je životný postoj“. Vyjadruje myšlienku, že elegancia nespočíva v luxusných veciach ani drahých outfitoch, ale v tom, akí sme a ako sa správame. Preto sú ambasádormi zvyčajne osobnosti, ktoré si spájame s veľmi pozitívnym postavením a správaním.

Kate Winslet je ambasádorkou značky Longines od roku 2010. Je tiež spoluzakladateľkou neziskovej organizácie Golden Hat Foundation, ktorá podporuje zmenu vnímania ľudí s autizmom. Longines podporuje jej aktivity prostredníctvom niektorých modelov hodiniek. Foto: Longines

A súčasné kolekcie? Ak ste si pozorne prečítali dnešný článok, asi tušíte, že Longines nadväzuje na svoju históriu. A má naozaj na čo.

Ako však vidí budúcnosť značky jej súčasný šéf Patrick Aoun? V rozhovore vysvetľuje, akým smerom chce Longines kráčať a prečo je dôležité zostať verný vlastnej identite.

Zdroj fotografií:

• uvedené pri fotografiách

Mohlo by vás zaujímať aj:

11.11.2025 - Lukáš Hamřík
Recenzia hodiniek Longines Spirit Pilot – Čo viac si priať?

11.6.2025 - Agáta Vřeská
Príbeh značky Rado – Keď si to vieme predstaviť, vieme to aj vyrobiť

2.10.2023 - Agáta Vřeská
Príbeh značky Frederique Constant – Luxus, ktorý si môžete dovoliť

29.10.2025 - Lukáš Hamřík
Príbeh spoločnosti Fortis - Doma vo vesmíre

10.12.2025 - Igor Kratochvíl
Longines Pilot Majetek recenzia – Cez nepriazeň osudu k hviezdam

21.12.2025 - Lukáš Hamřík
Longines Flagship Heritage Automatic recenzia - jednoduchosť, elegancia, história

22.12.2025 - Lukáš Hamřík
Longines Spirit Zulu Time recenzia - korunný princ mechanických GMT

15.4.2026 - Lukáš Hamřík
Recenzia hodiniek Longines HydroConquest Automatic – Brána do sveta Longines

20.7.2026 - Maroš Kundek
Recenzia La Grande Classique de Longines – Ikona ženskej elegancie