Longines Ultra-Chron recenzia – Synonymum hi‑beatovej presnosti pre moderné zápästie (a kus histórie za ním)

Tagy: Recenzie | Longines | Dámske | Pánske | Klasické | Retro

Agáta Vřeská | 16.2.2026

Na trhu je len hŕstka sériovo vyrábaných hodiniek, ktoré bežia rýchlosťou 36 000 polokmitov za hodinu. A ak osekáte tie cenovo pre bežných smrteľníkov nedostupné, také hodinky spočítate na prstoch ruky. Ale rozhodne medzi ne započítajte Longines Ultra-Chron.

Rýchly kontext

Keď Longines v roku 2022 uviedol reedíciu Ultra-Chron Diver Automatic z roku 1968, obnovil tým svoju slávnu kolekciu Ultra-Chron.

A netrvalo dlho a v roku 2025 sme sa dočkali aj reedície Ultra-Chron Classic. Modelu, ktorý bol už od svojho uvedenia (na prelome rokov 1966/7) dizajnovo univerzálny a hlavne ultra presný.

Longines si zaregistroval názov Ultra-Chron v roku 1966, aby demonštroval ešte vyššie požiadavky na presnosť než u chronometrov. V roku 1968 predstavil Ultra-Chron Diver – prvé vysokofrekvenčné potápačské hodinky na svete.

V tej dobe patril vďaka vysokofrekvenčnému, tzv. hi‑beatovému mechanickému kalibru 431 medzi najpresnejšie na svete. Bežne strojčeky bežali frekvenciou 2,5 Hz. Hi‑beat teda so svojimi 5 Hz znamenal násobok rýchlosti oscilátora.

Longines Ultra-Chron (1969). Zdroj: Longines.com

Najbežnejšie mali priemer 34,5 mm a vizuálny štýl zodpovedal požiadavkám zákazníkov na univerzálne, elegantné, a pritom dostatočne odolné hodinky. Vzniklo však niekoľko verzií a ultra-chronový strojček sa objavil aj v modeli Flagship.

Longines Ultra-Chron (ref. 7951) z roku 1968 s priemerom 37 mm. Zdroj: Longines.com

Ultra-Chrony pre 21. storočie

Z tohto návodu na dokonalé hodinky vychádzajú aj nové Longines Heritage Ultra-Chron Classic. Ale ponúkajú hneď dve veľkosti puzdra 37 mm a 40 mm.

Puzdro je z hornej časti lunety brúsené od stredu, akoby nadväzovalo na sunburst číselníka. Nožičky majú vertikálne brúsenie a boky puzdra sú leštené.

Samotný číselník je fantasticky čistý a decentný. Indexy sú aplikované a majú čiernu výplň, rovnako ako oceľové ručičky. Ale luminiscenciu nehľadajte. Vernosť predlohe bola zachovaná.

Aj to však dotvára Ultra-Chrony k dokonalosti. Teda spolu s jemným deliacim krížom, ktorý rozdeľuje číselník na pomyselné štvrtiny a pretína aplikované logo Longines a symbol rýchleho behu Ultra-Chronov.

Sklíčko je klenuté, aby sa pohralo s lomom, ako to bolo pri pôvodných akrylátových sklách 60. rokov. Ovšem tu máme moderný zafír s antireflexnou vrstvou.

Obe veľkostné varianty spája proporčná vyváženosť. Jednotlivé prvky sú výrazné, ale celok pôsobí jemne a elegantne.

A môžete ich mať na remienku z aligátorovej kože alebo oceľovom náramku. Ten je navyše zaujímavo poňatý. Na prvý pohľad bežný päťradový typu jubilee, ale uprostred je jemná linka, akoby nadväzujúca na rozrezaný číselník. Navyše má moderne riešenú mikroreguláciu. Azda len nepárne hodnoty rozteče (19 mm pri menšom puzdre a 21 mm pri väčšom) sú drobnou slabinou pre tých, ktorým sa už teraz v hlave preháňajú možné alternatívy, na ktorých Ultra-Chrony dostanú zase iný štýl.

To, čo Ultra-Chrony odlišuje od konkurencie, je však strojček. Automatický kaliber L836 už nie je in-house v pravom slova zmysle, ako to bolo za čias pôvodných longinovských Ultra-Chronov. Ide o kaliber ETA (na základe powermaticového C07.811), ale výrazne upravený exkluzívne pre Longines.

A jeho hlavný rozdiel? Frekvencia 5 Hz oproti 3 Hz frekvencii Powermatic 80 alebo 4 Hz frekvencii ETA 2824. Rezerva chodu je pritom krásnych 52 hodín a kaliber má kremíkový vlások (monocrystalline silicon), ktorý zlepšuje odolnosť voči magnetickým poliam.

A vysoká frekvencia, ktorá je viditeľná na sekundovej ručičke uháňajúcej 10 pohybmi za sekundu, vedie aj k vysokej presnosti.

Keď tvrdíte, že máte presné hodinky, musíte to aj dokázať. Ultrachrony nesú certifikát chronometra a sú certifikované laboratóriom TIMELAB, nie možno známejším COSC.

TIMELAB je nezávislá švajčiarska nadácia so sídlom v Ženeve, ktorá sa špecializuje na laboratórne testovanie a certifikáciu presnosti a kvality mechanických hodiniek. Prevádzkuje Geneva Chronometry Observatory (chronometrické certifikácie podľa ISO 3159 a OC+) a je jediným oficiálnym správcom značky Poinçon de Genève, čím spája historickú autoritu s modernými testami hotových hodiniek, vrátane odolnosti, stability chodu a výrobnej kvality.

Podmienky a požiadavky sú rovnaké. Obe strediská sú nezávislé a riadia sa rovnakou normou ISO 3159, ale TIMELAB testuje celé puzdro, nie len samotný strojček. Každý švajčiarsky chronometer (či už testovaný COSC alebo TIMELAB) je navyše individuálne identifikovaný, čo znamená, že nesie vyryté číslo na strojčeku a zodpovedajúce číslo certifikátu.

ISO 3159 pre mechanické chronometre stanovuje testovanie počas 15 po sebe idúcich dní, v 5 stanovených polohách a 3 teplotách (8, 23 a 38 stupňov Celzia). Sleduje ale aj odchýlku medzi jednotlivými polohami a pohyb nesmie vykazovať extrémne dobrú a zlú hodnotu v daných polohách. Maximálna odchýlka pre chronometer je -4/+6 sekúnd za deň.

Plynulosť sekundovej ručičky je pastva pre oči. A predsa by som dodala, že sila energie, ktorá hodinkami prúdi, je nenápadná. Ultra-Chron Classic sa tvári pokorne, diskrétne. Ak neviete, čo držíte v ruke, môže vám ultra presné tajomstvo zostať skryté.

Otestovala som Ultra-Chron Classic na cyklomate a výsledok? Priemerná odchýlka 1 sekundy za 24 hodín!

Longines a jeho majstrovský hi-beat

Ultrachrony dnes Longines nevyrába ako nevyhnutnosť, ale skôr vedomú voľbu. Je to plynulé pokývnutie minulosti, na ktorej s obľubou – a právom – stavia. Vlastne už od 70. rokov, keď sa naplno presadili quartzové hodinky, boli hi‑beatové kalibre prežitkom, hoci sa našli výnimky.

Pre Longines sú však vysokofrekvenčné strojčeky dôležitou súčasťou jeho vlastnej identity. Patril totiž k ich priekopníkom. A stal sa v mnohých ohľadoch legendou observatórnych súťaží v presnosti.

Ultra-Chron bol vrcholom týchto snáh, ale začalo to oveľa skôr.

Longines časovač určený na meranie lyžiarskych pretekov, cca 1939.

Prvé experimenty s frekvenciou 36 000 polokmitov za hodinu dohľadáme už v roku 1910 pri stopkách (uvedené 1914), ktoré zvládali merať 1/10 sekundy. O pár rokov neskôr to boli stopky s 360 000 polokmitmi, s meraním 1/100 sekundy. Spomeňte si, že to bol práve Longines, kto sa neskôr stal oficiálnym časomeračom prvých moderných olympijských hier – prečo asi.

V náramkových hodinkách Longines sa objavuje hi‑beat v roku 1959 – a patril medzi prvých na svete. Išlo o kaliber 360, ktorý bol však už od počiatku určený výhradne na súťažné účely a dôkaz presnosti. A hodinárskeho majstrovstva. Len s papierom a ceruzkou v ruke ho navrhli a prvých 40 prototypov vyrobili počas iba siedmich mesiacov.

Kaliber 360 dosiahol počas merania v roku 1962 priemernú dennú odchýlku 0,019 sekundy! Testovanie prebiehalo 45 dní, pri 5 teplotách a v rôznych polohách. Zdroj: watchesbysjx.com

Od začiatku 60. rokov obsadzoval prvé priečky súťaží presnosti, s vrcholom v roku 1966, keď dosiahol najvyššie skóre v histórii. Celkovo bolo vyrobených približne 200 kusov, ale nikdy sa nedostali do bežného predaja. Iba jednotky kusov sa objavili v hodinkách na zvláštne účely.

Nás preto bude viac zaujímať kaliber 431, pretože ten ste si mohli skutočne kúpiť a nosiť tak jedny z najpresnejších hodiniek tej doby.

Kaliber 431. Zdroj: Longines.com

Keď Longines v roku 1967 slávil 100 rokov od vzniku továrne v St. Imier, uviedol k oslavám aj svoje prvé priemyselne vyrábané náramkové hodinky s hi‑beat kalibrom. Dostali názov Ultra-Chron.

Longines dal v 60. rokoch záväzok, že jeho modely Ultra-Chron budú spĺňať maximálnu odchýlku jednej minúty za mesiac. Rovnako ako v tej dobe revolučné ladičkové Accutrony. Ultra-Chrony skutočne dosahovali sľúbenú presnosť, čo denne zodpovedalo maximálnej odchýlke dvoch sekúnd. Oveľa prísnejšej než požiadavka na chronometer. Preto názov Ultra-Chron(ometr).

Jednou z nevýhod raných hi‑beatových strojčekov bola potreba častého mazania, ale predovšetkým „rozstreku“ maziva vplyvom odstredivých síl. Rýchlejší pohyb spôsoboval, že mazivo často nezostalo tam, kde ho bolo treba, a naopak sa dostalo tam, kde byť nemalo. Longines to pri kalibri 431 vyriešil pomocou suchého maziva, akéhosi tenkého klzného filmu, ktorý znižoval trenie bez kvapalného oleja.

Longines Ultra-Chron (1970). Zdroj: Longines.com

Aby sme boli transparentní, Longines nebol historicky prvý, komu sa podarilo dostať hi‑beatové náramkové hodinky do sériovej výroby. Prvenstvo sa pripisuje modelu Gyromatic Chronometer HF (High Frequency) od Girard-Perregaux z roku 1966 (prvý prototyp kalibru 32A navrhol už 1965). Ale Longines a ďalší (ako Seiko, Grand Seiko, Zenith) čoskoro nasledovali.

U všetkých išlo o reakciu na požiadavku doby ponúkať presné hodinky. Vyvrcholila snaha nájsť ultra presné riešenie a zastavilo sa, áno, pri Seiko Astron. A quartzové hodinky postupne hi‑beatové strojčeky nemilosrdne vytlačili.

A predsa sme tu. Predsa stále hi‑beatovo tiká El Primero od Zenithu. Grand Seiko s kalibrom 9S. Nový Land-Dweller od Rolexu. A samozrejme Ultra-Chron od Longines.

Zdroje fotografií:

• Longines
• Hodinky 365

Mohlo by vás ďalej zaujímať:

21.12.2025 - Lukáš Hamřík
Longines Flagship Heritage Automatic recenzia - jednoduchosť, elegancia, história

11.11.2025 - Lukáš Hamřík
Longines Spirit Pilot recenzia – Čo viac si priať?