Orient Mako 40 recenzia – Legendy po niekoľkých mesiacoch

Tagy: Recenzie | Orient | Klasické | Potápačské

Aleš Pavelek | 5.1.2024 | 9 MIN

Poznáte ten pocit, keď sa vám dostanú do rúk nové hodinky a napadne vás toľko vecí, prirovnaní, odbočiek, pochvalných a kritických slov ku každému detailu, a keď si potom sadnete ku klávesnici, aby ste to všetko dali na papier, vypotíte každý riadok? Presne to som zažil pri hodinkách Orient Mako 40. A predsa sa s vami pokúsim podeliť o tých pár postrehov, ktoré mi v hlave zvykli znieť celkom veselo. Pretože tieto hodinky stoja za to. A dúfam, že sa mi podarí ospravedlniť ten pompézny názov.

Aj keď to tak zatiaľ nevyznieva, dnes to nebude žiadna medová rosa. Mako 40 má niekoľko neduhov, a čo iné by malo byť cieľom recenzie, než ich identifikovať. Napriek tomu svoje slová v úvode myslím smrteľne vážne a som presvedčený, že ich podložím pádnymi argumentmi.

A tak začnem hneď tým, prečo by ste mali Orient Mako 40 venovať pozornosť v prvom rade. A teda dnešná recenzia. Zoradil som ju nasledovne:

• Cena pod 10 tisíc aj pri modeloch na kov
• Zafírové sklíčko
• Priemer puzdra 40 mm
• Vodotesnosť 200 metrov
• Automatický pohyb s dobrou povesťou
• Vtipný dizajn v potápačskom štýle
• Kvalitné oceľové puzdro a luneta
• Skrutkovacia korunka a ciferník
• Tradičná japonská značka
• Parádne ciferníky a farby

Základné parametre a rozmery

Orient je skutočne jednou z mála značiek, ktoré dokážu ponúknuť tieto parametre vôbec za túto cenu a hlavne kvalitu. Jej potápačské modely si vždy viedli dobre. Kombinácia zafíru a menšieho priemeru je potom rozšírením ponuky veľmi zaujímavým, aktuálnym a vítaným smerom.

Parametre puzdra sa zastavili na priemere 40 mm. Dôležité je však spomenúť aj to, že majú dĺžku 46,4 a hrúbku 13,3. To všetko sú veľmi pekné čísla.

8.3.2023 - Eliška Měrková
Kultové potápky od Orientu – Ako sa vyznať v prezývkach?

Viem, že sa všade objavuje doba zmenšovania a návrat k menším hodinkám. Osobne si však myslím, že pri športových hodinkách nie sú väčšie rozmery až taký problém a záleží hlavne na konkrétnom majiteľovi. Vždy som považoval 42 za ideálne číslo pre potápačov, a ak neboli príliš dlhé, bez problémov aj 43 alebo 44. Musím však pokorne skloniť hlavu nad tým, ako ľahko som si zvykol na pohodlie modelu Mako 40. Aký neúmyselný bol prechod na menšie hodinky a následne zvláštny návrat k mojim bežným väčším hodinkám.

Pre majiteľa úzkeho zápästia sú teda hodinky Mako 40 doslova požehnaním, o tom niet pochýb. Ako ma presvedčil článok môjho kolegu Lukáša:

6.1.2024 - Lukáš Lenart
Doba zmenšovania. Ktoré hodinky sú v menšom ešte lepšie?

Spracovanie a manipulácia

Úprimne, nebudete sa tu hodiny trápiť nad tým, ktorá hrana, ciferník a strana je leštená a ktorá má vertikálne alebo horizontálne brúsenie. Je to veľmi jednoduché. S výnimkou hornej časti nožičiek, ktoré dostali jemné brúsenie, je puzdro z leštenej ocele. Nie dychberúce, ako to môžeme vidieť u drahších modelov, ale stále pôsobí kvalitne a dôstojne. A predovšetkým zmysluplne zapadá do celého konceptu hodiniek.

Zostáva luneta. Kým inokedy sa diskutuje o tom, či je luneta (alebo skôr vložka lunety so stupnicou) hliníková alebo keramická, Orient nám ponúkol oceľ. Podobne ako napríklad Seiko SPB185 alebo Monster to hodinkám dodáva trochu robustný vzhľad.

Presne tak, však? Drsnejšie detaily k menším rozmerom alebo dokonca jemnejšie farby na niektorých verziách sú fantastickým kontrastom! Nechýba ani čierna vyznačená minútová stupnica, bohužiaľ bez akejkoľvek luminiscencie.

Navyše má také nenápadné zúbky, čo síce vyzerá dosť štýlovo, ale z praktického hľadiska by ste v prípade výmeny za niečo neorientované mohli zaplakať. Dizajn sa mi páči, takže ani túto drobnosť nemôžem odčítať z celkového hodnotenia Orientu.

Luneta má po obvode jemné vrúbkovanie a nikto mi nebude tvrdiť, že luneta na Mako 40 sa dosť ťažko otáča. Ja to však vítam. Po chvíli som ju mal v ruke, a hoci sa antistresový efekt nedostavil, ocenil som funkčnosť lunety, ktorá sa sama od seba nehýbe. No možno by sa časom, s neistými prstami, dala presvedčiť, aby sa trochu uvoľnila. Ale z výroby prišla práve tak tuhá na skutočné ponory a dostatočne voľná na nastavenie odpočítavania.

Navyše sa musím priznať, že som bol dosť rozmaznaný ladným lunetovým chodom hodiniek Seiko Prospex GMT, ktoré som mal v rukách pomerne nedávno. Objektívne však luneta na Oriente beží veľmi pekne, bez samovoľnej vôle, len sa s ňou možno trochu ťažšie manipuluje väčším prstom.

Podobne je to aj s korunkou. Je drobnejšia – v pomere k puzdru, samozrejme, je skrutkovacia (no, vlastne "wow, je skrutkovacia") a všetko "chodí" tak, ako má. Nič sa neviklá, funguje to podľa očakávania vo všetkých polohách. Pre menšie prsty to nie je najmenší problém, pre väčšie to môže byť logicky ťažšie.

Korunka tiež nemá žiadnu ochranu, ale vzhľadom na menšie rozmery je to možno predsa len dobre. Aj vizuálne sa mi viac páči spôsob, ktorý zvolili v Oriente.

Korunka má dokonca podpis v podobe loga Orientu, je však veľmi jemne vyrytý a dovolím si tvrdiť, že bude prvý, ktorý sa opotrebuje a stratí trením.

Maximálnu pochvalu si však zaslúži samotné fungovanie hodiniek. Po nastavení sú ručičky poslušné ako dobre vycvičená jednotka. Žiadne samovoľné posúvanie do iných polôh. Dátum sa začína meniť pred jedenástou hodinou, konečný skok sa uskutoční až tri alebo štyri minúty po polnoci. A, samozrejme, možno ich natiahnuť ručne rýchloprepínačom, ktorý znie ako tikanie starých nástenných hodín.

A keď nastavíte presný atómový čas a kliknete? Nič sa nepohne neželaným smerom. Môžete byť pokojní. Je to radosť nastavovať.

Ciferník je potom veľmi jednoduchý s povrchovou úpravou v štýle lúčového brúsenia. Vďaka tomu je hra svetiel na svetle, samozrejme, zaujímavá, ale nie prehnane. Ak nemáte sklony k príliš lesklým hodinkám, Orient Mako 40 je stále ideálnym kandidátom.

Samozrejme – keď si dáte tú námahu, začnete odhaľovať tieto detaily, a potom si už nepomôžete. Mne sa to stalo pri tmavomodrom modeli, kde na fotografiách možno vidíte výrazne pieskovaný povrch, ale – bežnému oku je na prvý pohľad skrytý, má tmavomodrý až čierny nádych. Až podrobné skúmanie a detailná analýza za rôznych svetelných podmienok odhalili to, čo objektív fotoaparátu nedokáže skryť.

Fantóm piateho indexu. Alebo skôr dvadsiateho šiesteho

Štyridsiatku som vlastne dostal na posúdenie ešte v... no, bolo to niekedy koncom leta 23. Ideálny čas na nové ponory, však? Samozrejme, potom sa po ňom zľahla zem a recenzia mohla ísť do koša. Ale bolo to len správne.

Len aby ste rozumeli. Prvá várka Mako 40 mala veľký ouch. Totiž ciferník bol trochu rozhádzaný. Konkrétne to bolo vidieť okolo piatej hodiny, keď boli indexy úplne mimo. Môžeme im to pri tej cene odpustiť? V žiadnom prípade. Toto nie sú Dura za pár stoviek, aby som si mohol dovoliť takýto silný dôkaz slabej výstupnej kontroly! Ale bolo to ako so ženou. Tie drobné nedokonalosti začnete po čase buď nenávidieť, alebo milovať až po rozvod.

Model s modrým ciferníkom v starej verzii s chybou na ciferníku.

V prípade modelu Mako 40 sa mi nepodarilo prikloniť ani na jednu stranu. Sú však takí, ktorým sa to podarilo. Videl som hejty v zahraničných recenziách a na fórach, videl som plamenné pohľady napriek tomuto faux pas.

Až neskôr som sa od kolegov z hodiniek dozvedel, že všetky modely s touto (pravda, nie práve pozitívnou pre značku) stigmou Orient stiahol a vyrobil nové, tentoraz s pekne lícovanými ciferníkmi.

Ten istý model s modrým ciferníkom s opravenou tlačou indexov.

Ešte si to musím premyslieť. Takže v prvom rade oceňujem gesto Orientu, pretože to nerobí veľa značiek a určite ich to stálo veľa peňazí navyše. Na druhej strane sa mi v hlave vynára myšlienka typu"prečo to vôbec poslali dosveta?"."To si to nikto nevšimol?""a ak si to všimli, mysleli ste si, že to nejako vyskúšajú?".

Ale ako sa hovorí, čo sa stalo, stalo sa, nedá sa vrátiť späť, a tak po svete beží niekoľko unikátnych indexov trochu nakrivo. Nečíselný limit, dalo by sa povedať. Teraz však u predajcov nájdete len nové, opravené. Napriek tomu, keby som vtedy nezaváhal, mohol som mať tie s pehami a všetkým rozprávať príbeh o tom, čo sa s nimi stalo... Ale späť k recenzii.

Svíť Mako svíť

Luminiscencia. Na to sú mnohí z nás zvyknutí, však? Ale ja som váš človek, nebojte sa, ja to chápem. A tak som lumiám na Štvorlístku venoval dostatok pozornosti.

Intenzita po osvetlení – špičková. Urobil som testy, keď som hodinky položil na druhú stranu pracovne, kde bola tma, a hľa – aj z troch metrov od môjho stola som videl jasné ručičky rozbíjajúce tmu. Teda prvých pätnásť minút.

Ďalšiu dobrú hodinu a pol by ste čas na zápästí dokázali rozoznať bez problémov, potom už len rozmazane. Neodsúval by som to na druh "celú noc budeš vedieť, koľko je hodín". Ak však netrpíte celonočnou nespavosťou, luminiscencia hodiniek Mako 40 vás dostatočne uspokojí.

18.10.2019 - Radim Krčmář
Luminiscencia – A bolo svetlo!

Strojček

Aj keď má strojček základné špecifikácie, bol jedným z najväčších prekvapení. Najskôr papierové zhrnutie.

Ide o automatický strojček Orient F672 s rezervou chodu okolo 40 hodín, 22 drahokamami, sekundovou ručičkou pracujúcou rýchlosťou 6 tikov za sekundu (3 Hz) a samozrejme už má aj hackovanie a manuálne naťahovanie (ktoré však nie je veľmi príjemné pre ucho a pripomína vŕzganie starých dverí).

V praxi išli ľahko cez 47 hodín, pričom presnosť v prvých 24 hodinách bola +7,4 sekundy, potom celková odchýlka počas dvoch dní bola na konci -11 sekúnd. Testovalo sa v polohe vytáčania a pri voľnobehu bez navíjania.

No povedzte, nie sú to skvelé čísla pre základný kaliber? Navyše s istotou, že je vyrobený v Japonsku ako ich vlastný in-house mechanizmus?

Náramok alebo remienok? Možno oboje, možno ani jedno

A nakoniec, na čom sa nosí. Záleží na variante. Môžete si vybrať oceľový náramok alebo kožený NATO.

Kožený remienok NATO na oranžovom modeli Mako 40.

Oba sa k hodinkám celkom dobre hodia. Oba sú však v základnej kvalite Orient. Oceľový náramok vyzerá na prvý pohľad celkom slušne, ale keď ho uchopíte, zistíte, že je dosť hrkotavý, a to bez plných ušiek a s obyčajnou kovovou sponou. Samozrejme, za túto cenu sme ťažko mohli očakávať niečo lepšie. Navyše sa napriek týmto estetickým nedostatkom nosí veľmi pohodlne.

Oceľový náramok s výdatnou pomocou otvorov na mikroreguláciu.

Kožené remienky sú vizuálnym blahom. Vyzerá naozaj dobre a nosí sa ešte lepšie. Na ruke sedí ako uliaty a tenké kožené NATO je vzhľadom na menšie rozmery a tým aj hmotnosť puzdra dostatočné. Aj tu však cítiť základnú úroveň kvality, navyše obe oceľové pútka sú štandardne pevné.

Ak teda máte dlhý kožený chvost remienka, nemáte ho kam zastrčiť. Môžete ho síce ohnúť do pútka ako pri textilnom, ale hneď je vidieť, ako drží na koži. Ale aj tak, ak to akceptujete spredu, musím povedať, že hodinky vyzerajú na týchto kožených remienkoch sakramentsky dobre a opticky ich to mierne zväčšuje.

14.10.2019 - Bohumil Vopršal
Na čom sa dajú nosiť hodinky: materiály remienkov a náramkov

Model s fialovým ciferníkom, na obrázku ešte so starou verziou tlačeného ciferníka.

Záver. Alebo možno nejaké alternatívy?

O hodinkách Orient Mako 40 sa už netreba viac rozpisovať. Sú to dobre navrhnuté, neuveriteľne pohodlné hodinky s prekvapujúcou presnosťou. Kvalita nielenže zodpovedá cene, ale v mnohých ohľadoch ju v porovnaní s konkurenciou prevyšuje.

Dizajn a veľkosť je potom vecou vkusu, ale z recenzie vychádza ako jasný víťaz. Nehovoril som to?

Ale ako sa hovorí, v mori je veľa rýb. Napadá mi napríklad Seiko 5. Kto by nechcel mať zbierku legendárnych päťiek? Cenový výkon? No, to je na dlhé lakte. Stroj bude celkom porovnateľný, aspoň podľa mojich skúseností. Avšak napríklad náramky a remienky sú podľa mňa lepšie. Možno sa v tomto s ostatnými nezhodnem, ale pre mňa to tak je. Napriek tomu Seiko za rovnakú cenu neponúka zafírové sklíčko, 200M vodotesnosť ani skrutkovaciu korunku. To by bol skutočný prepadák práve tam.

Pre automatiku za túto cenu ani nemusíte chodiť k Švajčiarom. Ak však zostaneme pri japonských značkách, okrem Seiko dokáže tento štýl hodiniek vyrobiť aj Citizen. A ako! Hravo zvládne automatiku aj s certifikáciou Diver. Len ten zafír občas chýba. Teraz urobil parádny menší potopený strojček, a keby tam ten zafír bol, už by som ho mal.

A aby som bol spravodlivý, nedá mi nespomenúť ešte dve. Prvou je Steinhart Ocean One. So švajčiarskym strojčekom. Osobne sa mi nepáči štýl ala Rolex, ale ten pomer cena / výkon... A to isté Invicta Pro Diver. Dostanete zafír, ale dostanete ho za tretinu ceny Steinhartu.

24.11.2020 - Agáta Vřeská
Invicta miesto Rolexiek? To predsa nemôže byť dobré...

Mám však zálusk na Mako 40. Je to tak trochu láska na druhý pohľad, ale možno práve preto je to ten pravý.

7.10.2022 - Jan Kalousek
Orient Kamasu recenzia – Príbeh jednej ostrozubky