VŠETKO NA TÉMU: Vodeodolnosť hodiniek

Tagy: Technológie a pojmy

Agáta Vřeská | 10.3.2021 | 31 MIN | 2x komentár

„Utopil som v bazéne ďalšie hodinky.” „Ako sa ti to podarilo?“ „To práve neviem. Mali označenie WR 30 M. Tak som myslel, že sa s nimi môžem potápať do 30 metrov. A ten bazén nemal ani dva metre!“ Vodeodolnosť a zmätky okolo nej. Prečo metre nie sú reálna hĺbka? Ktoré hodinky sú skutočne vodotesné? A čo nemajú rady ani echt potápačské hodinky? Všetko na tému vodeodolnosť nájdete v článku.

Obsah článku:

• Vodeodolnosť stručne a zrozumiteľne
• Čo znamená, že sú hodinky vodeodolné?
• Klasifikácia vodeodolnosti hodiniek
• Čo sú normy a ISO 2281(0) pre vodeodolné hodinky?
• Potápačské hodinky a certifikácia ISO 6425
• Čo zaisťuje hodinkám vodeodolnosť?
• Ako zistiť, že hodinky držia vodeodolnosť?
• Ako zaistiť stálu vodeodolnosť hodiniek?
• Čo keď sa do hodiniek dostane voda?
• Zahmlieva sa mi sklíčko, dostala sa mi do hodiniek voda?
• Aký vplyv má slaná voda na kovové hodinky?
• Aká je vodeodolnosť u smartwatchov?
• Stručná história vodeodolných hodiniek

Vodeodolnosť stručne a zrozumiteľne

V tejto kapitole si zhrnieme to najdôležitejšie, čo by ste o vodeodolnosti hodiniek mali vedieť. Najprv je dobré si uvedomiť, že schopnosť odolávať vode patrí medzi dôležité vlastnosti hodiniek. Dnes sa všetky hodinky, ktoré chcú mať označenie water resistant, riadia platnými medzinárodnými normami. Tie je ale dobré správne interpretovať a ešte pred kúpou hodiniek si určiť, čo s hodinkami chcete podnikať a teda čo by mali vydržať.

Vodeodolnosť sa označuje v jednotkách tlaku (ATM, BAR, príp. Psi) alebo v metroch (M), prípadne stopách (ft). Práve údaj v metroch môže byť mätúci, zodpovedá totiž tlaku v danej hĺbke pri laboratórnych podmienkach, nie potopeniu do tejto hĺbky v podmienkach reálnych. S hodinkami s vodeodolnosťou 30M si môžete tak maximálne umyť ruky, výlet do hĺbky 30 metrov by si mohli užiť len raz.

Ako správne interpretovať údaj vodeodolnosti (angl. water resistant):

• Water resist(ant) – hodinky zvládnu vlhkosť vzduchu, drobné striekance, ľahký dážď
• WR 3 ATM (3 BAR, 30 M) – hodinky zvládnu bežný styk s vodou, ako je dážď, umývanie rúk; nie sú vhodné na kúpanie, plávanie, šnorchlovanie, práce spojené s vodou, rybárčenie apod.
• WR 5 ATM (5 BAR, 50 M) – hodinky zvládnu bežný kontakt s vodou, striekajúcu vodu, umývanie auta, kúpanie, plytké plávanie, šnorchlovanie, rybárčenie apod.; nie sú vhodné na potápanie
• WR 10 ATM (10 BAR, 100 M) – hodinky sú ideálne pre rekreačné vodné športy, surfovanie, plávanie, šnorchlovanie; nie sú vhodné pre potápanie
• WR 20 ATM (20 BAR, 200 M) – hodinky sú vhodné pre profesionálne vodné športy, skindiving; nie sú vhodné pre potápanie s prístrojom
• Diver's – hodinky spĺňajú WR min. 100M a medzinárodnú normu pre potápačské hodinky ISO 6425

Pokiaľ hodinky označenie „water resistant“ nemajú, nespĺňajú podmienky medzinárodnej normy, a budú pravdepodobne odolávať nanajvýš okolnej vlhkosti. Tiež je dobré si uvedomiť, že daná norma je platná pre hodinky vyrobené po roku 2010, pri starších či vintage hodinkách môže byť skutočnosť úplne iná.

Mieru vodeodolnosti zaisťuje pri hodinkách hneď niekoľko vecí. Najmä je to konštrukcia hodiniek a potom tiež tesnenie. Každá značka si ale rieši tak trochu po svojom, ako dosiahnuť tých najodolnejších hodiniek. Pokiaľ hľadáte skutočne verného spoločníka na zápästie, je dobré riadiť sa nielen parametrami, ale aj renomé danej hodinárskej značky.

V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že vodeodolnosť nie je trvalá. Je treba strážiť, či tesnenie stále drží požadovanú vodeodolnosť (to možno zistiť napr. tlakovou skúškou u hodinára) a tiež sa o hodinky správne starať. Naviac je dobré vedieť, že ani hodinky s vysokým stupňom vodeodolnosti nemajú rady horkú paru, chemikálie, prudké zmeny teplôt a nezvládnu držať vodeodolnosť, ak necháte napr. povytiahnutú korunku, alebo si budete stláčať tlačidlá stopiek pod vodou.

To bolo v krátkosti to najdôležitejšie na tému hodinky a vodeodolnosť. V nasledujúcich kapitolách to rozoberieme podrobne.

Čo znamená, že sú hodinky vodeodolné?

S hodinkami často skloňovaný pojem vodeodolnosť (water resistant, WR) udáva schopnosť hodiniek odolať vniknutiu vody a panuje okolo neho mnoho nejasností. Jedným z dôvodov je zámena či neznalosť niektorých pojmov, ďalším dôvodom sú hodnoty vodeodolnosti uvádzané v metroch, ktoré môžu byť (ako si ukážeme relatívne zdanlivo) zavádzajúce.

Aby mohli byť hodinky označené ako vodeodolné, musia spĺňať medzinárodnú normu ISO. Rozhodujúce pre určenie, či s hodinkami môžete vyraziť chytať ryby alebo objavovať korály, je potom stupeň vodeodolnosti.

Ten sa udáva v jednotkách tlaku (bary (BAR), prípadne atmosféry (ATM) alebo Psi), ktorému bola vzorka pri testovaní vystavená, alebo ekvivalentnej hĺbke v metroch (M), prípadne stopách (ft).
Miera vodeodolnosti tiež zaručuje istú odolnosť voči prachu a nečistotám. Aj tu je dôležitou informáciou stupeň vodeodolnosti. Môžete ale očakávať, že hodinky napr. s vodeodolnosťou 100 metrov vodného stĺpca budú v bezpečí nielen pred vodou, ale aj ďalším nepriateľom hodiniek, prachom.

Vodeodolnosť stanovená na 300 metrov.

Často sa stretávame s otázkou, aké hodinky sú vodotesné? Jednoducho: žiadne. Zažitý pojem „vodotesné“ hodinky vznikol nešikovne z anglického „waterproof“, ktorý ale FTC (Federálna obchodná komisia) doporučila výrobcom nepoužívať. Pravdou totiž je, že každé hodinky majú svoje limity v závislosti na tlaku, ktorému sú vystavené. Ani potápačské hodinky tak nie sú za všetkých podmienok vodotesné. Omnoho presnejší termín je preto water resistant, v slovenčine vodeodolnosť.

Vodeodolnosť udáva schopnosť hodiniek odolávať vode. Termín "vodotesné" je považovaný za nepresný.

Aby boli hodinky vodotesné, museli by byť vodotesné vždy, v akejkoľvek hĺbke, tlaku, dobe, dĺžke pôsobenia tlaku atď, atď. Napriek tomu sa s pojmom, zvlášť v slovenských končinách, stále často stretávame. Na hodinkách ho ale už nenájdeme. Ako bolo povedané, hodinky musia zodpovedať tzv. ISO norme vydanej Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu, ktorá toto „dôkazové” označenie v roku 1990 zakázala.

Pôvod je pritom celkom zaujímavý a súvisí s historickým míľnikom vodeodolných hodiniek. V roku 1926 predstavila firma Rolex svoje slávne Oyster. Významnou inováciou bola vtedy šrobovacia korunka, hoci patentovaná bola už skôr. Slávu im priniesla o rok neskôr Angličanka Mercedes Gleitze, ktorá preplávala Lamanšský prieliv. Hodinky síce nemala na ruke, ale na krku, a vlastne pri pokuse s hodinkami ani nedoplávala, ale Rolexu to prinieslo značnú publicitu.

Reklama potom Rolex Oyster označovala ako prvé „náramkové vodotesné hodinky“ a predajcovia ich na želanie Rolexu vystavovali v nádržiach s vodou. Dodnes má Rolex v tomto výnimku a označenie vodotesné používa.

Aby sme sa v tom pojmosloví teda lepšie zorientovali, poďme si priblížiť najdôležitejšie pojmy, s ktorými sa pri označovaní stupňa vodeodolnosti hodiniek môžeme stretnúť.

• Vodotesné (waterproof) – v podstate nesprávny výraz, ktorý neodráža skutočnosť. Žiadne hodinky nie sú vždy a za všetkých podmienok vodotesné. Hodinky vyrobené po roku 1990 a podliehajúce norme ISO nesmú niesť toto označenie.
• Vodeodolné (water resistant (WR)) – najbežnejší termín, s ktorým sa pri hodinkách stretneme. Dôležitý je tiež uvedený stupeň vodeodolnosti, viď kapitola Klasifikácia vodeodolnosti. Dnes výrobcovia môžu používať pojem „vodeodolné“ len v súlade so smernicou ISO 22810:2010. Minimálny stupeň vodeodolnosti je 2 bary, väčšina renomovaných značiek ponúka ale min. 3 bary (teda 30 metrov).
• Vlhkotesné – niekedy sa môžeme stretnúť s pojmom vlhkotesné, kedy hodinky nespĺňajú kritériá pre vodeodolnosť v rámci normy ISO. Pri takých hodinkách je dobré sa vode skutočne vyhýbať, a pokiaľ výrobca neuvádza inak, tak vrátane umývania rúk, dažďa apod. Mohlo by sa zdať, že sa s „vlhkotesnými“ hodinkami stretneme len v najnižšej cenovej kategórii. Pravdou ale je, že aj mnoho drahých kúskov uvádza „no water resistant“, napríklad Patek Philipe 5178G.
• Diver's – označenie Diver's môžu mať len hodinky, ktoré spĺňajú ISO 6425 pre potápačské hodinky. Musia prejsť radom testov a byť rovnako odolné voči magnetizmu a otrasom.

Aký stupeň vodeodolnosti hodinky poskytujú nájdeme najčastejšie na dienku, prípadne číselníku hodiniek. Stretnúť sa môžeme s označením ako Water resistant, 3 ATM, 5 BAR, 200M, Diver's, Všetky hodnoty súvisia s vodeodolnosťou. Vodeodolnosť daných hodiniek potom upresňuje priamo výrobca, v súlade s normou ISO. Čo označenie presne znamená v praxi je popísané v kapitole o normách a ISO.

Prečo je vodeodolnosť hodiniek tak zásadná? Jednoducho preto, že voda môže hodinky celkom zničiť a opravy často stoja nemalé peniaze. Pokiaľ voda prenikne do hodiniek, môže napáchať skutočné škody, a to ako pri mechanických, tak elektronických. Či už ide o postupnú koróziu súčiastok, skrat pri elektronických hodinkách, či znehodnotenie napríklad luminiscencie. Doporučujem venovať pozornosť kapitole Ako zaistiť vodeodolnosť hodiniek.

Klasifikácia vodeodolnosti hodiniek

O jednotkách už sme sa zmienili, poďme detailne rozobrať, čo ktorá hodnota značí, čo u nej očakávať a aký je medzi nimi vzťah.

Hodnoty vodeodolnosti hodiniek sú udávané podľa tlaku, ktorý hodinky dokážu zvládnuť počas testovania za daných podmienok. Ak sa teda bavíme o vodeodolnosti hodiniek, vlastne sa bavíme najmä o tomto statickom tlaku. Čím vyšší tlak hodinky vydržia, tým sú vodeodolnejšie.

Ak sa teda bavíme o vodeodolnosti hodiniek, vlastne sa bavíme najmä o tomto statickom tlaku.

Bežne sa stretávame so štyrmi jednotkami pre vodeodolnosť: jednotkami pre tlak, a to buď v baroch (BAR) alebo atmosférach (ATM), alebo ekvivalentnej hĺbke vody v metroch (M), prípadne stopách (ft). Občas sa stretneme aj so staršou jednotkou pre tlak Psi.

Pre prevod platí, že 1 BAR = 1 ATM = cca 10 M = 33ft. Teda napríklad hodinky s vodeodolnosťou 10 ATM vydržia tlak v ideálnych podmienkach 10 barov, čo zodpovedá tlaku v 100 metroch hĺbky.

Medzi najväčšie omyly patrí myslieť si, že označenie metrov na hodinkách značí reálnu hĺbku, do ktorej je možné sa s hodinkami potopiť. Neznačí. Uvádzané metre sú ekvivalentom k tlaku, ktorý pôsobí v danej hĺbke. Testovanie však prebieha pri laboratórnych podmienkach, teda v ideálnom prostredí. A toho v reále nikdy nedosiahneme.

Zoberme si testovanú vzorku hodiniek na vodeodolnosť 3 ATM. Práve vyšla z výrobnej linky, má nové tesnenie, je v perfektnom stave. Aby splnila normu ISO, je podrobená niekoľkým testom. Napríklad je ponorená na 1 hodinu do 10 cm vody, musí prejsť kondenzačnou skúškou, niekoľko minút je ponorená do vody s rozdielnymi teplotami a po dobu 10 minút je vystavená tlaku, na ktorý sa testuje (teda 3 ATM).

A teraz si zoberme reálne podmienky. Teoreticky by hodinky podľa ISO mali zvládnuť „bežné vodné aktivity” do tejto hĺbky. Lenže v reálnom živote hodinky budú odolávať omnoho vyššiemu tlaku, napr. dynamickému tlaku pri plávaní, prudkej zmene tlaku pri skoku do vody, slanej vode v mori atď., a kým testy sa robia pri teplotách 18 až 25 stupňov, vy pôjdete do chladnej vody mora s hodinkami rozpálenými v 40 stupňoch okolnej teploty.

A to nehovoríme o tom, že hodinky sa testujú nové, kým v reále sa tesnenie hodiniek deň po dni opotrebováva, a zatiaľ čo test prebieha raz a na pár minút, vy ich budete vystavovať vode pravidelne. V neposlednom rade sa potom test robí iba na vzorke, takže konkrétne vaše hodinky možno žiadnym testom ani neprešli (výnimku v tomto bode tvoria certifikované potápačské hodinky, ale o tom neskôr).

Nebolo by teda jednoduchšie ich označovať v reálnych metroch? Na prvý pohľad možno áno, ale tieto reálne situácie sú rôzne a klasifikovať ich by bolo skoro nemožné. Môžeme sa tiež pobiť s úvahou, že výrobcom by sa znehodnotila časť produkcie, keby sa naraz hodinky označené ako WR 30M uvádzali ako vhodné pre plávanie. A tak sa o tejto trochu zavádzajúcej vete z normy ISO 22810 (viac o nej za chvíľu), že hodinky by mali zvládnuť vodné aktivity do uvádzanej hĺbky, radšej moc nehovorí.

Označenie v metroch je teda na prvý pohľad skutočne mätúce, ale pretože sa pri vodeodolnosti hodiniek nerieši ani tak hĺbka alebo množstvo vody, ako práve tlak, ktorý je na hodinky vyvíjaný, je omnoho jednoduchšie pochopiť, čo dané stupne znamenajú a prečo. A vždy platí jedna dobrá rada: riadiť sa doporučením výrobcu.

Čo označujú stupne vodeodolnosti na hodinkách:

• Žiadne hodnotenie – hodinky by nemali byť v kontakte s vodou, nie sú chránené proti prieniku vody do hodiniek
• Water resist(ant) – hodinky zvládnu vlhkosť, drobné striekance, ľahký dážď, sú testované na tlak pod 3 ATM
• 3 ATM/3BAR/30M – hodinky zvládnu bežný styk s vodou, ako je dážď, umývanie rúk; nie sú vhodné na kúpanie, plávanie, šnorchlovanie, práce spojené s vodou, rybárčenie apod.
• 5 ATM/5BAR/50M – hodinky zvládnu bežný kontakt s vodou, striekajúcu vodu, umývanie auta, kúpanie, plytké plávanie, šnorchlovanie, rybárčenie apod.; nie sú vhodné na potápanie
• 10 ATM/10BAR/100M – hodinky sú ideálne pre rekreačné vodné športy, surfovanie, plávanie, šnorchlovanie; nie sú vhodné pre potápanie, hodinky už majú väčšinou šrobovacie dienko a korunku
• 20 ATM/20BAR/200M – hodinky sú vhodné pre profesionálne vodné športy, skindiving; nie sú vhodné pre potápanie s prístrojom
• Diver's 10 ATM/10BAR/100M – 100 metrov je minimálna hodnota pre splnenie podmienok ISO 6425 pre potápačské hodinky, hodinky sú vhodné pre potápanie (okrem saturačného)
• Diver's 20 ATM/20BAR/200M – 200 metrov je obvyklá najnižšia hodnota, ktorú spĺňajú potápačské hodinky s normou ISO 6425; hodinky sú vhodné pre potápanie (okrem saturačného)
• Diver's 30 ATM/30BAR/300M – hodinky spĺňajú ISO 6425, sú vhodné pre potápanie (okrem saturačného)
• Diver's 30 ATM/30BAR/300M+ pre saturačné potápanie – hodinky spĺňajú normy ISO 6425 pre potápanie so zmiešaným plynom, sú vhodné pre saturačné potápanie, majú označenie „DIVER'S WATCH xxx M FOR MIXED-GAS DIVING“

Čo sú normy a ISO 2281(0) pre vodeodolné hodinky?

Predtým si vodeodolnosť označovali výrobcovia podľa svojho uváženia. Neboli jasne stanovené testy ani hodnoty. Dnes pre vodeodolnosť hodiniek platia v podstate dve dôležité normy, ktoré stanovuje International Organization for Standardization (ISO, z gréckeho isos, rovnaký), teda Medzinárodná organizácia pre normalizáciu. V súčasnej dobe má 164 členských krajín (oficiálne stránky ISO).

Organizácia ISO sa zaoberá tvorbou medzinárodných noriem snáď vo všetkých oblastiach, okrem elektrotechniky. Má sídlo v Ženeve a bola založená v roku 1947. A aby sme sa vo vodeodolnosti hodiniek nestrácali, vydala pre hodinky normu ISO 2281(0), ktorá stanovuje podmienky pre používanie označenia vodeodolné, a samostatnú normu ISO 6425 pre potápačské hodinky.

Začneme normou ISO 22810, ktorá platí pre väčšinu hodiniek. O tejto norme sa až tak moc nehovorí a nedáva sa toľko do popredia ako potápačské ISO 6425. Pritom práve norma ISO 22810 stanovuje podmienky pre použitie označenia vodeodolnosti pre väčšinu hodiniek, teda „náramkových hodiniek pre každodenné nosenie”.

ISO 22810 je smerodajná norma pre všetky hodinky vyrobené po roku 2010 a stanovuje podmienky pre používanie označení water resist.

Naviac je pre výrobcov záväzná. Ide teda o normu, ktorej v súčasnej dobe podliehajú všetci výrobcovia hodiniek v krajinách, ktoré prijali ISO, a to bez ohľadu na značku. Pokiaľ chcú svoje hodinky označiť hodnotou water resistant, musia sa riadiť práve normou ISO 22810.

Najaktuálnejšie vydanie normy je ISO 22810 z roku 2010. Práve táto aktualizácia ustanovila záväzné pravidlá pre použitie označenia vodeodolný, a to bez ohľadu na značku či výrobcu. Toto aktuálne vydanie nahradilo predchádzajúcu normu 2281 z roku 1990. Tento záväzok teda platí pre všetky štáty, ktoré prijali ISO, a pre hodinky vyrobené po roku 2010.

Norma je pomerne rozsiahla, pretože zahŕňa hodinky v širokej škále vodeodolnosti. Špecifikuje požiadavky a skúšobné metódy pre hodinky označené daným stupňom vodeodolnosti. Nevzťahuje sa na potápačské hodinky, ktoré podliehajú samostatnej norme ISO 6425 a chcú mať označenie Diver's.

Z čoho sa skladá skúška vodeodolnosti hodiniek ISO 22810:

• Odolnosť pri ponorení do vody. Hodinky sa ponoria 10 cm pod vodu po dobu 1 hodiny.
• Odolnosť operačných častí. Ponorenie hodiniek do 10 cm vody, na korunku (prípadne tlačidlo) je vyvíjaný tlak 5 newtonov po dobu 10 minút.
• Kondenzačná skúška. Hodinky sa umiestnia na vyhrievanú dosku pri teplote medzi 40 °C a 45 °C, pokiaľ hodinky nedosiahnu teplotu zahriatej dosky. Na sklíčko hodiniek sa potom dá kvapka vody pri teplote medzi 18 °C a 25 °C. Asi po 1 minúte sa sklo utrie suchou handrou. Hodinky, ktoré kondenzujú na vnútornej strane sklíčka musia byť vylúčené.
• Odolnosť voči rôznym teplotám. Ponorenie hodiniek do 10 cm vody pri nasledujúcich teplotách po dobu 5 minút, vždy 40 °C, 20 °C a 40 °C, pričom prechod medzi teplotami nepresiahne 1 minútu. Nie je dovolený žiadny prienik vody alebo kondenzácia.
• Odolnosť proti pretlaku vody. Ponorenie hodiniek do vhodnej tlakovej nádoby a ich vystavenie do 1 minúty tlaku (teda napr. 3, 5, 10 ATM) po dobu 10 minút alebo 2 barom v prípade, že nie je uvedená žiadna ďalšia indikácia. Potom sa pretlak zníži na okolný tlak počas 1 minúty. Nie je dovolený žiadny prienik vody alebo kondenzácia.
• Odolnosť proti pretlaku vzduchu. Vystavenie hodiniek pretlaku 2 bary. Hodinky nesmú vykazovať žiadny prietok vzduchu vyšší než 50 μg/min.

Hodinky musia byť počas testovania funkčné, okolná teplota je medzi 18 °C a 25 °C, teplota vody sa musí rovnať okolnej teplote s výnimkou odolnosti voči rozdielnym teplotám.
Hodinky nie sú nijak testované na odolnosť voči magnetickému poľu, nárazom, slanej vode, korózii, nerieši sa ani pevnosť náramku pri ťahu apod.

Pre úplnosť ešte dodajme, že Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) sama o sebe hodinky netestuje, iba stanovuje normy.

A je tu ešte jedna dôležitá vec. Aby výrobca mohol označiť svoje hodinky ako vodeodolné, nemusí testovať všetky kusy hodiniek. A vlastne nemusí testovať ani podľa vyššie popísaných parametrov. Je totiž na ňom, ako a či bude svoje hodinky kus po kuse testovať. Dôležité je, aby požadovaná vzorka dokázala splniť normy ISO 22810. Veľkosť tejto vzorky je potom daná samostatnou normou ISO ISO 2859-2 a 2859-3 pre vzorkovanie.

Ujasnila norma zmätky vo vodeodolnosti? Do istej miery. Predošlá norma 2281 z roku 1990 totiž nevymedzovala presne dané pojmy a označenie, ktoré sa na hodinkách môžu objavovať. Práve volanie po zjednotení viedlo k aktualizácii v roku 2010 a u hodiniek vyrobených po tomto roku si môžeme byť ako spotrebitelia istí, že ak majú označenie vodeodolné, spĺňajú normu ISO 22810.
Jednotlivé štáty môžu mať samozrejme vlastné normy platné pre danú krajinu. Niektoré sú dokonca ekvivalentné pre ISO 2281, napr. Nemecká priemyselná norma DIN 8310.

Základné WR pri Casio Collection Vintage.

Potápačské hodinky a certifikácia ISO 6425

Druhou dôležitou normou je ISO 6425. Zatiaľ čo benevolentnejšia norma ISO 22810 je pre hodinky na bežné nosenie, medzinárodná norma ISO 6425 sa zameriava výhradne na hodinky potápačské. Prvýkrát bola vydaná v 80. rokoch, tretie, zažité vydanie vyšlo v roku 1996. Najaktuálnejšia štvrtá verzia ISO 6425 je z roku 2018.

ISO 6425 je zameraná na potápačské hodinky. Je dobrovoľná, ale iba hodinky spĺňajúce túto normu môžu mať označenie Diver.

Norma objasňuje použité termíny, definuje kritériá, ktoré musia hodinky spĺňať a určuje označenie, ktoré sa na nich môže objaviť. Súčasne stanovuje skúšky, ktoré majú byť použité výrobcom. Výrobca tiež musí definovať záručné podmienky a preventívne opatrenia, ktoré je treba učiniť pre udržanie kvality hodiniek po dlhšiu dobu.

A kým pri hodinkách na bežné nosenie nájdeme na číselníku často práve jednotky tlaku, pri renomovaných značkách sú uvádzané metre. Veď si všimnite, že Seiko nemá na hodinkách Diver's 20ATM, ale Diver's 200m. Potápky sú totiž konštruované tak, aby mohli ísť skutočne do hĺbok.

Na rozdiel od normy 22810 je ISO 6425 dobrovoľné, a záleží na výrobcovi, či hodinky nechá testovať. Zásadný rozdiel je aj v tom, že kým u predošlej normy bolo požadované testovanie len určitej vzorky, niektorými testami potápačskej normy musí správne prejsť každý kus.

ISO definuje ponorové hodinky ako akékoľvek hodinky s hodnotením hĺbky najmenej 100 metrov, ktoré majú aj systém kontroly času, teda buď otočnú minútovú lunetu alebo digitálny časovač, musia mať ukazovateľ, že hodinky bežia (napr. pomocou sekundovky), byť čitateľné v tme. Naviac musia spĺňať ISO normy pre odolnosť voči magnetizmu (ISO 764) a nárazom (ISO 1314).

Ďalej sa skúša tiež náramok či popruh v ťahu (na vnútornú stranu pôsobí sila 200 Newtonov, teda okolo 20,5 kg na každý pánt), aby sa overila odolnosť voči vonkajším vplyvom. A v neposlednom rade sa testuje odolnosť voči slanej vode (korózny test), kedy sa hodinky ponoria zhruba na 24 hodín do slanej vody.

Potápačské hodinky sú testované pod tlakom 125 % požadovanej hodnoty. Teda WR 200 M pri potápačských hodinkách zodpovedá testovaniu pri tlaku v 250 metroch. Spomenuté 25% navýšenie požadovaného tlaku (teda 125 % namiesto 100 %) slúži ako rezerva pri prípadnom zvýšení tlaku zapríčinenom napr. dynamickým tlakom pri plávaní, odlišnou hustotou slanej vody apod.

Testovanie vodeodolnosti pri potápačských hodinkách podľa ISO 6425 zahŕňa:

• Spoľahlivosť pod vodou: testované hodinky sa ponoria do vody do hĺbky 30 (± 2) cm po dobu 50 hodín pri teplote 18 až 25 °C. Kondenzačná skúška sa urobí pred a po tejto skúške. Všetky mechanizmy hodiniek musia po skúške fungovať.
• Kondenzačná skúška: hodinky sa dajú na vyhrievanú dosku pri teplote medzi 40 a 45 °C, akonáhle hodinky dosiahnu tejto teploty, dá sa na sklíčko kvapka vody o teplote 18 až 25 °C. Asi po 1 minúte sa sklo utrie suchou handrou. Hodinky, ktoré kondenzujú na vnútornej strane sklíčka musia byť vylúčené.
• Odolnosť korunky a iných nastavovacích zariadení voči vonkajšej sile: testované hodinky sa podrobia pretlaku vo vode 125 % požadovaného tlaku po dobu 10 minút a na korunku (prípadne ďalšie tlačidlá) je kolmo vyvíjaný tlak o sile 5 newtonov (cca 0,5 kg). Kondenzačná skúška sa urobí pred a po tejto skúške.
• Vodeodolnosť a odolnosť pri pretlaku vody: testované hodinky sa ponoria do vody obsiahnutej vo vhodnej nádobe. Potom sa do 1 minúty použije pretlak 125 % požadovaného tlaku a udržuje sa po dobu 2 hodín. Následne sa pretlak zníži na 0,3 baru počas 1 minúty a udržuje sa na tomto tlaku po dobu 1 hodiny. Hodinky sa potom vyberú z vody a osušia handričkou. Nie je dovolený žiadny prienik vody alebo kondenzácia.
• Odolnosť proti tepelným šokom: hodinky sa ponoria do 30 (± 2) cm vody pri 40 °C, 5 °C a 40 °C vždy po dobu 10 minút. Doba prechodu z jedného ponorenia do druhého nesmie prekročiť 1 minútu. Nie je dovolený žiadny prienik vody alebo kondenzácia.
• Voliteľná skúška pochádzajúca zo skúšok ISO 2281 (ale nevyžaduje sa pre získanie ISO 6425) vystavuje hodinky pretlaku 200 kPa. Hodinky nesmú vykazovať žiadny prietok vzduchu vyšší než 50 μg/min.

Rovnako ako pri norme ISO 22810, okrem testu odolnosti voči tepelným šokom, prebieha testovanie pri teplote 18-25 °C.

Kompletné špecifikácie ISO 6425 je možné kúpiť priamo na stránkach ISO. Ale anglická wikipedia v tomto ohľade dostatočne uspokojí zvedavosť. Jedine hodinky, ktoré splnia všetky podmienky stanovené v tejto norme, môžu mať označenie DIVER'S WATCH xxx M alebo DIVER'S xxx M.

Potápačské hodinky musia zniesť omnoho väčšiu záťaž, než je požadované pri ostatných hodinkách. Aj tu, alebo práve tu, je ale dobré dať tiež na renomé firmy. Sú značky, na ktorých hodinkách Diver's neuvidíte, a napriek tomu sú neskutočne (nielen vode-)odolné, a naopak nájdeme značky, ktoré vyrábajú modely nesúce Diver's na číselníku, ale skutočný potápač by na ne nespoliehal.

Aj keď majú hodinky potápačskú certifikáciu, je vždy dobré zohľadniť aj renomé danej značky na poli potápačských hodiniek.

Čo zaisťuje hodinkám vodeodolnosť?

Schopnosť hodiniek odolávať vode je daná niekoľkými prvkami. Medzi tie hlavné patrí ale samotná konštrukcia hodiniek a najmä tesnenia. Najrizikovejšie miesta pre vniknutie vody sú korunka (prípadne ďalšie tlačidlá), dienko a sklíčko.

Korunka hodiniek, resp. krčok korunky, je jednoznačne najrizikovejšia súčiastka pre prienik vody. Korunka je síce chránená tesnením, súčasne je ale najnamáhanejšia. S korunkou sa pravidelne manipuluje, nastavuje čas, menia sa jej polohy apod. Tesnenie je preto neustále namáhané, stláčané a opotrebované. Pokiaľ dôjde k deformácii tesnenia pri korunke, voda sa môže ľahko dostať do strojčeka. Tu je zásadné dodržiavať doporučenie výrobcu a tesnenie v pravidelných intervaloch nechať prekontrolovať, v prípade opotrebenia vymeniť.

Druhým, a každodenným rizikom u korunky je situácia, kedy nie je plne docvaknutá. Môže k tomu dôjsť nedopatrením napr. po nastavovaní času, alebo nechceným povytiahnutím, kedy sa korunka zachytí napr. o rukáv. Potom stačí aj kvapka vody pri umývaní rúk, ktorá môže preniknúť do hodiniek. Je preto dôležité pri akejkoľvek manipulácii s vodou uistiť sa, že korunka je v základnej, nultej pozícii, teda plne dotiahnutá/zasunutá k puzdru, a to bez ohľadu na to, akú vodeodolnosť hodinky ponúkajú. Tesnenie korunky je totiž stlačené len, keď je korunka dotiahnutá k puzdru.

Pri korunke je tiež dôležité uvedomiť si, že aj keď hodinky môžu ponúkať WR 200M, s korunkou nikdy (ak neuvedie výrobca inak) pod vodou nemanipulujeme. A dvojnásobne to platí pre tlačidlá, napr. chronografu.

Vyššiu formu ochrany ponúka tzv. šrobovacia korunka. Nájdeme ju najmä pri hodinkách s vyššou vodeodolnosťou, štandardom je pri potápačských hodinkách. Preto sa aj pri hodinkách, s ktorými chcete plávať, doporučuje nielen potrebný stupeň vodeodolnosti, ale aj šrobovacia korunka. Ale aj pre ňu platí, že s ňou pod vodou nemanipulujeme, a aj keď vďaka šrobovaciemu závitu ponúka ochranu, je dôležité sa uistiť, že je korunka zašrobovaná. Niektoré značky ponúkajú aj špeciálny ochranný kryt korunky, napr. Invicta, Hamilton a ďalšie.

Špeciálny kryt na korunku značky Ball.

U dienka, teda zadného krytu hodiniek, záleží, akým spôsobom je pripevnené k puzdru, teda telu hodiniek.

1. Najmenej odolnou možnosťou je dienko utesnené tlakom. Malinká deformácia tesnenia umožní vniknutie vody. Také hodinky majú všeobecne označenie iba vlhkotesné, s najvyššou hodnotou do 50M.
2. Dienko prišrobované skrutkami. Tu bude rezistencia voči vode o niečo vyššia, umožňuje totiž omnoho vyššie utesnenie. Postupná deformácia tesnenia (ktorá časom príde), ale môže rovnako umožniť preniknutiu vody do hodiniek. Vždy ide ale o spôsob výroby a celkovú koštrukciu, nájdeme aj hodinky s 200M WR a prišrobovaným dienkom.
3. Dienko na závit, tzv. „šrobovacie dienko“ patrí medzi najspoľahlivejšiu ochranu proti vniknutiu vody do hodiniek. Zadný kryt je zašrobovaný do puzdra a spolu s tesnením tak tvorí silnú ochranu. Tento typ sa používa pri hodinkách s vyšším stupňom vodeodolnosti (aj keď to nemusí byť pravidlo) a preto sa s ním stretneme aj pri potápačských hodinkách.
4. Zvláštnym typom je tzv. monobloková konštrukcia, kedy puzdro tvorí jednoliaty kus. Hodinky tak nemajú otváracie dienko a dá sa do nich dostať iba cez sklíčko. S týmto typom sa stretávame pri niektorých potápačských hodinkách.

Dôležitá je tiež odolnosť dienka a niektoré značky volia pre svoje potápačské hodinky napr. dvojité dienko, aby zaistili ešte vyššiu ochranu.

Šrobovacie dienko pri Certina DS Action.

Rovnako ako dienko hodiniek, je aj sklíčko rizikovým miestom, kde môže voda preniknúť do hodiniek. Priestor medzi sklíčkom a puzdrom hodiniek je samozrejme chránený tesnením, aj tu je ale treba myslieť na to, že tesnenie časom degraduje a je treba pravidelne vodeodolnosť kontrolovať.

U sklíčka je rovnako dôležité, aby bolo dostatočne silné, aby odolalo požadovanému tlaku. Preto sa pri potápačských hodinkách často stretneme s konvexnými sklíčkami, ktoré tlaku lepšie odolávajú, prípadne ďalšími úpravami sklíčka. No a logicky – je treba ho nerozbiť. Aj nepatrné uštipnutie môže byť závdavok na poriadny problém.

DS Koncept u Certiny zahŕňa zosilnené sklíčko, tesnenie hriadele korunky, dvojité tesnenie korunky, špeciálne tesnenie v zadnej časti a zosilnené dienko.

Tesnenie hrá zásadnú úlohu vo vodeodolnosti hodiniek. Pre moderné sa vžilo označenie O-krúžky (O-rings) a najčastejšie sú vyrobené z gumy, silikónu, prípadne teflónu. Vytvárajú tesnenie na spojoch pri korunke (krčku, sklíčka a dienka hodiniek), ak majú hodinky ďalšie tlačidlá (napr. chronografy), majú obvykle rovnako tesnenia.

V závislosti na materiále tesnenia dochádza k jeho opotrebeniu, guma po čase stráca elasticitu a schopnosť tesniť. Na opotrebenie tesnenia má veľký podiel nielen čas, ale aj početnosť a spôsob manipulácie s hodinkami. Preto sa doporučuje hodinky pravidelne kontrolovať a pokiaľ je to potrebné, tesnenie vymeniť.

Špeciálnou kapitolkou je aj héliový ventil. S vniknutím vody nemá až tak nič spoločné, ale súvisí s potápačskými hodinkami. Héliový ventil, niekedy označovaný aj ako bezpečnostný ventil, totiž slúži k vyrovnávaniu tlaku pri hlbinnom, saturačnom potápaní. Vzduch sa v priestoroch potápačských staníc (zvonov) obohacuje pre ľahšie dýchanie héliom, rovnako tak sa primiešava do potápačských fliaš pre hlbinné potápanie, teda 60 metrov a nižšie.

Héliový ventil pri Hamiltone.

Drobné bublinky hélia, ktoré potápač vydychuje, môžu preniknúť do puzdra hodiniek (napr. cez tesnenie), ale už sa nedostanú rovnakou cestou späť. Pri výstupe by mohlo nahromadené hélium hodinky poškodiť, presnejšie má tendenciu dostať sa von. Môže sa teda stať, že dôjde k explózii a roztriešti sa sklíčko.

Preto sa pri výstupe pomocou ventilu, najčastejšie umiestnenom na ľavej strane puzdra pripomínajúcom korunku, hélium upúšťa. Buď ho vypustí mechanicky potápač, alebo sa upustí automaticky pri známke poklesu okolného tlaku. Môžeme nájsť aj značky, ktoré majú héliový ventil zabudovaný priamo do korunky.

Héliový ventil implementovaný v korunke. Ball Engineer Hydrocarbon

Jedná sa o nadštandardné vybavenie potápačských hodiniek a v praxi ho využije len hŕstka potápačov na svete. Pre bežného smrteľníka je héliový ventil pri potápačských hodinkách skôr signálom, že tieto hodinky sú určené pre skutočné hĺbky. Prvé voľne predajné hodinky s héliovým ventilom predstavila v roku 1969 švajčiarska značka Doxa s modelom Conquistador.

Ako zistiť, že hodinky držia vodeodolnosť?

Testy, ktoré určia vodeodolnosť puzdra sú v zásade dvojitého typu: suchý a mokrý.

• Suchý test (dry test): hodinky sú umiestnené v komore a vystavia sa požadovanému pretlaku vzduchu, preto sa stretneme s označením „tlaková skúška“. Pokiaľ prístroj detekuje menšie zníženie tlaku, znamená to, že vnikol do hodiniek a nie sú teda vodeodolné. Rovnako tak je možné testovať podtlak. Prístroj dokáže poznať, či došlo k nepatrnému prehnutiu u sklíčka a dienka. Ak nie, znamená to, že v hodinkách sa tlak vyrovnal a nie sú vodeodolné.

• Mokrý test (wet test): hodinky sa dajú opäť do komory, ktorá je napol naplnená vodou a napol vzduchom. Hodinky sú vystavené zvyšujúcemu sa tlaku a potom ponorené do vody. Pokiaľ unikajú bubliny, hodinky nie sú vodeodolné. Potom sa v nádobe naplnenej vodou, kde sú umiestnené hodinky zvyšuje tlak (zodpovedajúci testovanej hodnote) vody. Pokiaľ hodinky nie sú vodeodolné, tlak v nádobe klesne. Mokrý test sa zvyčajne robí až po suchom. Hodinkový strojček sa pri mokrom teste musí vybrať.

Ako zaistiť stálu vodeodolnosť hodiniek?

Bola by chyba myslieť si, že keď máte vodeodolné hodinky, zostanú nimi nastálo. Hodinky nemajú indikátor životnosti tesnenia, ani vás neupozornia na povytiahnutú korunku, než s nimi idete do vody. Je treba preto s hodinkami správne zaobchádzať a pravidelne ich nechávať kontrolovať. Na doporučenie servisu či hodinára je treba po čase hodinky pretesniť.

Aj to, že s hodinkami nechcene zavadíte o stôl alebo zárubne dverí je dôvod, prečo spochybniť vodeodolnosť hodiniek.

Aby boli vaše hodinky naozaj v suchu, je treba s nimi správne zaobchádzať. Pravidlo číslo jedna – nevystavovať ich vyššej záťaži, než je doporučené výrobcom. Ak pôjdete so svojimi 30M skákať šípky do bazéna, nemôžete sa diviť, pokiaľ to po čase vzdajú. Uvedená vodeodolnosť má svoj dôvod, a aj keď mnohé hodinky vydržia ďaleko viac, nie je dobré to pokúšať.

Základné rady, ako s hodinkami zaobchádzať, čo robiť a čomu sa naopak vyhnúť:

• Nevystavovať hodinky vyššej záťaži, než je doporučené výrobcom
• Minimálne raz ročne a vždy po manipulácii s dienkom urobiť tlakovú skúšku
• Nikdy nemanipulovať s korunkou (ani šrobovacou) pod vodou, nemanipulovať s tlačidlami pod vodou (ak neurčí výrobca inak)
• Vyhnúť sa prudkým teplotným zmenám
• Vyhnúť sa pod vodou nárazom a silným otrasom
• Vyhnúť sa chemikáliám, po kontakte s mydlovou či slanou vodou hodinky vždy umyť čistou sladkou vodou a osušiť
• Nevystavovať hodinky horúcej vode a pare (horúca sprcha, kúpeľ, sauna).

Početnosť kontroly je veľmi individuálna. Záleží na doporučení výrobcu hodiniek, ich veku, podmienkam, akým sú vystavované. Všeobecne sa ale uvádza aspoň raz ročne, ideálne pred letnou sezónou. Ak ale s hodinkami často chodíte napr. surfovať a sú vystavované vyššej záťaži, doporučuje sa test tlakovou skúškou aj niekoľkokrát ročne.

Skúška vodeodolnosti podtlakom.

Tlaková skúška zistí, či hodinky stále držia výrobnú vodeodolnosť. Rozhodne je dobré nechať urobiť test vždy, keď sa otvorí dienko (napr. pri výmene batérie, regulácii chodu apod.).
Pretesnenie hodiniek je potom časovo veľmi subjektívne a líši sa hodinky od hodiniek, výrobca od výrobcu. Dobré je riadiť sa doporučením výrobcu a radou skúseného hodinára.

Čo keď sa do hodiniek dostane voda?

Ak sa stane, že do hodiniek prenikne voda, hodinár alebo servis by mal byť prvou a rýchlou voľbou. Hodinky je treba otvoriť, vysušiť, skontrolovať tesnenie a znovu uzavrieť. Pokiaľ nemáte možnosť riešiť problém s hodinárom ihneď, môžete si pomôcť aspoň dočasne doma. Ideálne je hodinky otvoriť a osvedčilo sa vysušiť ich fénom.

Ak si na otvorenie netrúfate, skúste aspoň vytiahnuť korunku a zahrievať fénom. Vlhkosť by mala mať tendenciu cez korunku odchádzať, ale mnoho hodiniek už má pri korunke tak dobré tesnenie, že ani táto rada nemusí pomôcť. Ďalším doporučením je hodinky položiť dienkom napr. na lampu, alebo iný teplý podklad, aby sa voda držala čo možno najďalej od strojčeka, než s nimi dôjdete k hodinárovi.

Rizikovejšie sú elektronické hodinky, kedy môže dôjsť k skratu. A to hoci aj týždne po nehode. Dokonca aj keď ich vysušíte, môže sa po čase problém prejaviť. Mechanické hodinky by v prípade dôkladného vysušenia mali kontakt zvládnuť v pohode. Pokiaľ by tam ale vlhkosť zostala, korózia by na seba asi nenechala čakať. Ďalším rizikom sú ručičky s luminiscenciou, ktorá pri kontakte s vodou môže „nabobtnať“ a je treba ich vymeniť. A takto by sa dalo pokračovať. Preto, ak vám na hodinkách záleží a podarí sa vám ich utopiť, s riešením dlho nečakajte.

Zahmlieva sa mi sklíčko, dostala sa mi do hodiniek voda?

Pokiaľ sa pri prechode z rozdielnych teplôt stane, že sa na vnútornej strane sklíčka objaví orosenie, ešte to nemusí nutne znamenať, že do hodiniek vnikla voda. Viac pravdepodobné je, že sa jedná o prostý fyzikálny jav, kedy sa vplyvom náhlej zmeny teploty vyzrážala vlhkosť, ktorá je prirodzene v hodinkách. Napríklad v zime, kedy prídete z vonku do teplej miestnosti. Drobná vlhkosť je totiž v hodinkách prirodzene, najčastejšie sa tam dostane zo vzduchu pri uzatváraní hodiniek, pri servisovaní apod.

Tento druh zahmlenia sklíčka by mal zmiznúť po niekoľkých sekundách až minútach a nemá negatívny vplyv na chod hodiniek. Každopádne doporučujeme hodinky nechať prejsť tlakovou skúškou, či stále držia vodeodolnosť. Ak zahmlenie nezmizne, je nutné hodinky servisovať a zistiť príčinu.

22.2.2021 - Agáta Vřeská
Zahmlené sklíčko u hodiniek: Problém alebo bežný jav?

Aký vplyv má slaná voda na kovové hodinky?

Záleží, z čoho sú hodinky vyrobené. Najbežnejšie sa stretneme s oceľou 316L. Často si ľudia myslia, že chirurgická oceľ nepodlieha korózii. Podlieha. Prímesi, ktoré oceľ obsahuje, koróziu do istej miery oddiaľujú, ale má to svoje limity. Ak budete bežne nechávať hodinky po kúpaní v mori bez očistenia, môže sa to na nich časom podpísať.

Všeobecne sa dá ale povedať, že morská voda hodinky z kvalitne upravenej chirurgickej ocele neovplyvní a po plávaní či potápaní v mori stačí hodinky dôkladne umyť v sladkej vode a osušiť.

Ešte lepšie sú potom na tom hodinky vyrobené z ocele 904L. Najviac ju používa značka Rolex, ktorá svoje prvé hodinky z ocele 904L vyrobila okolo roku 1985. Táto oceľ obsahuje väčšie množstvo niektorých prvkov, najmä chrómu, niklu, molybdénu a tiež medi. Vďaka tomu lepšie odoláva ako korózii, tak napríklad kyselinám, a to aj pri vyšších teplotách.

V odolnosti voči korózii potom má veľké prednosti materiál titán. Hodinky z titánu sú tak vysoko antikorózne. Naopak pozor venujte hodinkám z rôznych „všeobecných kovov“, kedy neviete, aké majú antikorózne vlastnosti.

Hodinkám z chirurgickej ocele prospeje po kontakte so slanou vodou umytie v čistej sladkej vode a osušenie.

Aká je vodeodolnosť u smartwatchov?

Ani u smartwatchov nie je téma vodeodolnosti mimo. Možno práve naopak. Zvykli sme si, že väčšina týchto smart náramkov a hodiniek zvládne vodu v pohode. Hoci mnohé počítajú tempo v bazéne, sú vhodné pre triatlon a niektoré dokonca pre potápačov. Pre smart hodinky teda rovnako platia určité pravidlá pre vodeodolnosť. Pravdou ale je, že smartwatche sú na svete pomerne chvíľu, a tak samozrejme dané normy aby majiteľ pohľadal. O to viac platí pravidlo: riadiť sa tým, čo výrobca uvádza v návode.

Pri elektronike sa často stretneme so stupňom ochrany, teda kódom IP. Uvádza mieru odolnosti proti vniknutiu cudzích telies, nečistôt a tiež vody. Je definovaný normou IEC 60529, vydanou Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou (IEC), ekvivalentná európska norma je EN 60529.
Kód IP tvoria dve číslice, ktoré pri správnom rozkódovaní nesú informáciu o stupni ochrany.

Prvá číslica udáva ochranu pred nebezpečným dotykom a pred vniknutím cudzích predmetov (na škále 0-6), druhá číslica označuje stupeň ochrany pred vniknutím vody (na škále 0-9). Napríklad IP00 znamená nulovú ochranu proti vniknutiu častíc aj vody. IP65 by znamenalo ochranu pred nebezpečným dotykom akoukoľvek pomôckou a úplnú ochranu proti vniknutiu prachom a strednú ochranu proti vniknutiu vody.

U smart hodiniek sa najčastejšie stretneme s IP65 až IP69. Tabuľku hodnôt môžete nájsť prehľadne na slovenskej wikipédii. Toto označenie ale nemusí výrobcom stačiť pri hodinkách či náramkoch, ktoré sú určené pre plávanie, tobôž potápanie. A tu nastupujú opäť hodnoty pre tlak, ISO 22810, u potápačských hodiniek potom EN 13319, teda norma pre potápačskú výstroj. Zjednodušene sa teda dá povedať, že pri smartwatchoch nenájdeme Diver's, ale jedná sa už o potápačské prístroje (počítače), ktoré sa riadia inými normami, než hodinky.

Všeobecne sa často tvrdí, že smart hodinky uvádzajú skutočnú hodnotu, ale táto informácia môže byť zavádzajúca. Pravdou ale je, že od hodnôt klasických hodiniek sa to môže líšiť a smart hodinky s WR 50M sú často uvádzané ako vhodné na plávanie, kým pri klasických to doporučené nebýva.

Avšak, ani pri smartwatch 50M neznamená, že skutočne zvládnu potápanie do 50 metrov reálnej hĺbky. Podstatné teda je, čo výrobca u svojho zariadenia doporučuje a nedoporučuje. Pre lepšiu predstavu sa môžeme pozrieť napr. na hodnoty športtesterov Garmin. A kto vie, možno sa pre ne časom objaví samostatná norma...

Stručná história vodeodolných hodiniek

História vodeodolných hodiniek siaha až na prelom 18. a 19. storočia, kedy vtedy ešte vreckové hodinky robili spoločnosť potápačom v skafandroch, presnejšie v schránke medenej prilby.
Prvé náramkové hodinky, ktoré si získali pozornosť pre svoje označenie „vodotesné“, boli slávne Rolex Oyster predstavené 29. júla 1926. Dnes ich pozná každý hodinkový nadšenec a spolu s nimi príbeh o Mercedes Gleitzovej, ktorá s Rolexkami preplávala prieliv La Manche. A keď je celý článok na tému hodiniek a vody, nemožno tento slávny príbeh nespomenúť.

Mercedes skutočne preplávala Lamanšský prieliv. Bola prvou Angličankou, ktorej sa to podarilo. Stalo sa tak 7. októbra 1927. Hodinky v ten deň ale nemala žiadne. A možno jej vtedy ani ešte nenapadlo nejaké vodeodolné hľadať. Správa o jej úspechu ale upútala pozornosť Hansa Wilsdorfa, spolumajiteľa Rolex. A tak keď Mercedes musela naplánovať nový pokus, aby potvrdila svoj rekord, zrodil sa senzačný marketingový nápad: Rolex ponúkol Mercedes Gleitzovej zlaté Oyster výmenou za publicitu.

Rolex Oyster z roku 1926.

O dva týždne neskôr, 21. októbra sa plavkyňa vydala opäť k anglickým brehom, tentokrát s hodinkami Rolex zavesenými na krku, nie na ruke, ako máme zažité. Do Francúzska sa ale tentokrát nedostala a pokus skončil nezdarom. Ale nie pre Rolex. Trochu sa ten príbeh síce prifarbil, ale keď reklama tvrdila, že Rolex Oyster sú prvé vodeodolné náramkové hodinky Mercedes Gletzovej, ktorá preplávala Lamanšský prieliv, vlastne to bola pravda.

Mercedes Gletz v reklame na vodotesné Rolex Oyster.

Rolex sa stal jednoznačne priekopníkom v oblasti vodeodolných hodiniek. Pri svojich Oyster dosiahol skvelých výsledkov jednak vďaka veľmi presnému opracovaniu puzdra (na tesnenie, ako ho poznáme dnes si ešte musel počkať) a jednak vďaka šrobovacej korunke, patentu, ktorý Rolex kúpil v roku 1925 a dokázal skvelo implementovať do svojich hodiniek. (Viac o histórii Rolex Oyster.)

Akonáhle hodinky zvládli boj so svojím odvekým nepriateľom, mohli sa postupne vydať aj do hlbín. Prvé sériovo vyrábané hodinky, ktoré môžeme označiť za potápačské, boli Omegy Marine z roku 1932. Mali atypicky riešené dvojité puzdro, certifikované na 13,5 ATM a testované v skutočne náročných (na tú dobu až extrémnych podmienkach).

Omega Marine s dvojitým puzdrom.

Postupne sa menili aj materiály. Oceľ 316L sa ukázala v neupravenej verzii ako nedostatočné riešenie a v agresívnej vode po čase predsa len hrdzavela. Prichádzali ale povrchové úpravy, legovanie ocele, zmeny obrábania a neskôr aj ďalšie materiály, napr. titán.

Od plastových sklíčok sa postupne prešlo k minerálu či zafíru, ktorý je nielen odolnejší voči poškriabaniu (a teda zaručuje lepšiu čitateľnosť), ale tiež nestráca postupom času elasticitu ako plast.
Kapitolou samou o sebe je tesnenie. Dnes asi najpoužívanejšie o-krúžky nahradili ploché na začiatku 60. rokov. Značky prichádzali a stále prichádzajú s ďalšími inováciami, ako zaistiť perfektnú vodeodolnosť.

Ako je vidieť, história vodeodolnosti pri hodinkách sa prelína so samotnou históriou hodiniek potápačských, a to je už téma na samostatný článok...